Stratená
@ :: Roznava - Okolie ::
Sep 01 2011, 15:17 (UTC+0) | Poloha
Stratená sa nachádza v Slovenskom rudohorí v údolí horného toku rieky Hnilec. Susedí s južnou časťou Národného parku Slovenský raj ako hraničná obec Košického samosprávneho kraja. Patrí do okresu Rožňava. Stratená je od krajského mesta Košice vzdialená 114 kilometrov, od okresného mesta Rožňava je vzdialená 38 km. Nadmorská výška v 3 536 hektárovom katastri sa pohybuje od 850 do 1067 metrov, uprostred obce je nadmorská výška 860 metrov.
Do Stratenej vedie cesta II. triedy č. 67 medzi mestami Poprad – Dobšiná, Rožňava. Samotná Stratená sa na tejto komunikácii nachádza medzi mestom Dobšiná a obcou Vernár.
Obec má vlakové spojenie na trati Margecany – Červená skala a dve vlakové zastávky: Stratená a Dobšinská ľadová jaskyňa.
Súčasťou Stratenej je osada Dobšinská ¼adová Jaskyňa.
História
Stratená patrí medzi relatívne mladé obce. Vznikla až v 18. storočí a pôvodne to bola osada baníkov, drevorubačov a robotníkov miestnej medenej hute. I keď huta na meď patrila Čákiovcom (Csáky), obyvatelia boli Slováci, čo dokazuje aj najstarší známy názov slovenského pôvodu (i keď s pomaďarčenou gramatikou) – Sztraczena.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1723. V danom čase územie dediny patrilo pod panstvo Hrabušice, územie južne od rieky Hnilec (nazvané Špitál) zasa do katastra baníckeho mesta Dobšiná. Z rúd v tejto časti údolia Hnilca sa ťažila najmä meď, tiež nikel a kobalt.
Podľa záznamov z roku 1787 tu žilo len 183 obyvateľov v 17 domoch. Ïalší štatistický údaj pochádza z roku 1828, keď tu žilo už 318 obyvateľov. Výrazný nárast spôsobila výstavba vysokých pecí na mieste pôvodnej medenej hute. Nové obyvateľstvo nepochádzalo z okolitého Gemera, ale prišlo za prácou prevažne z Liptova a Oravy. Dodnes o tom svedčia najčastejšie priezviská v obci - Lipták a Oravec. Boli to želiari, teda nevlastnili pôdu, ktorá by bola schopná uživiť ich rodiny. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo najmä o robotníkov, je to prirodzené.
Zmena vlastníckych pomerov nastala v roku 1840, keď od Čákiovcov odkúpili hutu Coburgovci. Prevádzkovali ju až do roku 1927, i keď v dôsledku budovania nových pecí v Havranej doline výrobu v Stratenej výrazne obmedzili už v roku 1904.
Počas II. svetovej vojny sa obec aktívne pridala k Slovenskému národnému povstaniu, v septembri 1944 prebiehali boje medzi povstalcami a Nemcami aj v katastri obce. Aj po potlačení SNP v okolitých horách pôsobili viaceré veľmi aktívne partizánske skupiny.
V roku 1964 bola pod správu obce Stratená administratívne pričlenená aj osada Dobšinská ¼adová Jaskyňa.
Súčasnosť
Obec má približne 130 obyvateľov. Vzhľadom na atraktívne horské prostredie a blízkosť Národného parku Slovenský raj i Dobšinskej ľadovej jaskyne je zameraná na turistický ruch. Nachádza sa tu viacero penziónov, reštaurácií i privátov.
Obec je východiskovým bodom na jeden z najkrajších výhľadov v kraji – Havraniu skalu. Sieť turistických značiek ponúka bohaté možnosti túr, z ktorých sú najatraktívnejšie údolie Tiesňavy, Stratenský kaňon, Veľké a Malé Zajfy, Voniarky pod vrchom Gápeľ a mnohé iné. Viaceré z turistických značiek sú spojené s náučnými chodníkmi.
Spojením na sever sa turista dostáva so Slovenského raja, z ktorého je najbližšou dolinou Veľký Sokoľ s 300 metrov vysokými skalnými stenami a štyrmi veľkými vodopádmi.
Z historického potenciálu obce zaujme najmä kostol sv. Augustína, ktorý i keď bol postavený v roku 1908, má čiastočne neogotický štýl a nachádza sa v ňom vzácna gotická stredoveká plastika Márie Magdalény, ktorá pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče.
Obec prevádzkuje aj malé obecné „múzeum“ s názvom Stara hyža.
Ubytovacie a stravovacie možnosti
Stratená:
Penzion a reštaurácia Šafran - www.slovenskyraj.sk/safran.html
tel. 0036-30-955-4184, +421 902 564 568, +421 903 234 586, +421 904 014 878, +421 587 882 043
Penzion a reštaurácia Borovica - www.szlovakparadicsom.com/sk/index.php
tel. 0036-30-955-4184, +421 902 564 568, +421 903 234 586, +421 904 014 878, +421 587 882 043
Chata Lesanka - tel. +421 587 881 850
Chalupa - tel. +421 907 136 292
Rudolf Dubaj Rudolf, Stratená 19 - tel. +421 903 516 797 www.chatastratena.sk
Mária Šipulová - tel. +421 58 79 81 192
Anna Hadušovská, Stratená 45 – tel. +421 58 79 81 183
Dobšinská ¼adová Jaskyňa
Ranč pod Ostrou skalou - www.ranc-ladova.sk (nachádza sa už v katastri obce Vernár, ale je bližšie k jaskyni ako k obci)
Penzion ¼adová - tel. +421 915 858 037
Penzion Erika - www.slovenskyraj.sk/erika.html
Reštaurácia ¼adová - tel. +421 58 78 85 595
Kontakt
Obec
Adresa: Obecný úrad, Stratená 46, 049 71 Stratená
Telefón: +421 58 7981 114, +421 915 858 037
Fax: +421 58 7981 114
E-mail: stratena@stratena.net
Domovské stránky obce: http://www.stratena.net
Spracoval: Slavomír Szabó
Kultúrne dedičstvo
Kostol sv. Augustína - neogotický kostol so vzácnou gotickou plastikou z dielne Majstra Pavla z Levoče
Stara hyža - pamätná izba v obci s etnografickou a historickou expozíciou
Cestný tunel - jediný na Slovensku z čias ČSSR
Prírodné bohatstvo
Dobšinská ľadová jaskyňa - náučný chodník
Havrania skala - miesto s mimoriadne krásnym výhľadom
Mokrade Hnilca - náučný chodník
Občasný prameň – Havrania skala - náučný chodník
Stratenský kaňon - malebný kaňon s piatym (najvyšším) stupňom ochrany
Tiesňavy - dolina medzi horskými planinami Pelc a Hanesová
Národná prírodná rezervácia Stratená - rezervácia v katastroch obcí Dedinky, Dobšiná a Stratená
Historické fotografie
Ženské kroje - prelom 19. a 20. storočia
Korčuľovanie v Dobšinskej ľadovej jaskyni - prvé roky 20. storočia
Skalná brána - dvadsiate roky 20. storočia
Cár Fedinand Coburg a Stratená - okolo roku 1908
Železiarenská huta - 1910
Vojaci I. svetovej vojny - medzi rokmi 1914 až 1918
Hotel pri Dobšinskej ľadovej jaskyni - 1916
Dobšinská ľadová jaskyňa v roku 1922 - 1922
SNP a obec Stratená - rok 1942 alebo 1943
V čase rozkvetu turizmu pri Dobšinskej ľadovej jaskyni - koniec päťdesiatych rokov
Staré príbehy spracované do poviedok
Sámel a Kovovlad - povesť z čias 18. storočia
Nečakaná premena - povesť o miestnych baníkoch
Dozrievanie - skutočný príbeh z konca II. svetovej vojny
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
