Jasov
@ :: Okolie ::
Sep 13 2011, 14:51 (UTC+0) | Poloha
Jasov sa nachádza na severovýchodnom okraji Slovenského krasu po oboch stranách rieky Bodva. Patrí do okresu Košice-okolie a nachádza sa v Košickom samosprávnom kraji. Vďaka svojmu vápencovému podložiu sa z prírodného hľadiska stal známy Jasovskou jaskyňou. Z historického hľadiska mu zasa dáva punc výnimočnosti kláštor Jasovského opátstva.
Jasov je od krajského mesta Košice vzdialený 26 kilometrov. Nadmorská výška v 3 535 hektárovom katastri sa pohybuje od 250 do 1 246 metrov, pričom výškový rozdiel je daný bezprostrednou blízkosťou Volovských vrchov Slovenského rudohoria. Uprostred obce je nadmorská výška 280 metrov.
Do Jasova vedie cesta II. triedy č. 548 medzi mestom Košice (časť Pereš) – po obec Smolník. Samotný Jasov sa na tejto komunikácii nachádza medzi obcou Rudník a mestom Medzev.
História
Územie dnešného Jasova bolo osídlené už v predhistorických dobách. V Jasovskej jaskyni sa našla paleontologické osídlenie, tiež neolitické s kanelovanou keramikou a osídlenie z mladšej doby bronzovej.
V tejto oblasti bolo zaznamenané aj skoré slovanské osídlenie. Na pravej strane rieky Bodva sa našli črepy z doby hradištnej. Nie pochýb, že keď sa členovia premonštrátskeho rádu niekedy v polovici XII. storočia usadili v Jasove, našli tu slovanské obyvateľstvo, o čom svedčia aj mnohé názvy priľahlých obcí. Prvú zmienku o Jasovskom kláštore poznáme z roku 1173, kde sa v listine o premonštrátskom kláštore v Garábe (Maďarsko) spomína, že je dcérskym kláštorom Jasovského kláštora. Obec Jasov poznáme až na základe listiny z roku 1234, kedy už bol trhovou obcou, ktorá sa vyvinula z niekdajšej baníckej osady.
Tatári po bitke pri rieke Slaná v roku 1241 vpadli aj do Abvaujskej stolice a Jasov vypálili. V kláštore vtedy zhoreli privilegiálne listiny mníšskeho rádu. Zachovala sa však listina z roku 1243, ktorú vydali jasovský prepošt Albert a jasovský konvent. Podľa nej boli udelené rôzne výhody obyvateľom Jasova, napríklad slobodná voľba farára a richtára, vydržiavanie slobodného trhu a slobodné dolovanie cenných kovov. Táto listina sa však zachovala len v odpise prepošta Viganda z roku 1295, ale jej dôveryhodnosť je naštrbená. Je možné sa domnievať, že ide o historický falzifikát, pretože užíva niektoré výrazy, ktoré sa v tom čase ešte nepoužívali.
Miestni obyvatelia po súdnej stránke podliehali županovi Abova do roku 1255. Potom získal súdnu právomoc kláštor.
Už v 13. storočí bol Jasov významným trhovým centrom, kam prinášali ľudia z ostatných dedín svoje produkty. V roku 1243 dokonca dostal banícke výsady. Listina z roku 1290 uvádza, že "v Jasove sa od starodávna vyberá mýtne". Od juhu tadiaľ viedla stará cesta na Spiš, ktorá sa v súvislosti s Jasovom spomína v listine z roku 1277.
V roku 1290 dostal jasovský kláštor od kráľa Ondreja III. privilégium, podľa ktorého všade na svojich majetkoch môže dolovať rudu okrem striebra. Z vyťaženého zlata, železa, olova a cínu kláštor sám odvádzal prislúchajúcu čiastku do kráľovskej pokladnice. Vzhľadom na postavenie Jasova a rozvoj baníctva je pravdepodobné, že prví nemeckí kolonisti sa tu usadili hneď po tatárskych vpádoch, ich ďalšia prílivová vlna bola pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia.
Počas 14. storočia Jasov získal ďalšie privilégia a stal sa trhovým miestom i poddanským mestečkom. Na Jasovskej skale v roku 1312 postavili hrad, ktorý neskôr dobyl veliteľ vojsk Jána Jiskru Ján Talafúz.
Súdna právomoc a priveľké privilégiá ovplyvňovať chod mestečka mníchmi neboli miestnym obyvateľom po chuti. Podľa záznamu z roku 1421 boli jasovčania veľmi nespokojní, pretože mníšsky rád nerešpektoval mestské výsady a obyvateľov zaťažoval stále novými daňami i nútenými prácami na výstavbe siete rybníkov, kláštorných hradieb a mlyna. Spor vyústil v otvorenú vzburu, počas ktorej zabili niekoľkých mníchov i prepošta.
Podľa portálneho súpisu z roku 1427 tu bolo 70 port. V tom čase sa obce zdaňovali podľa počtu port. Porta je široká brána do hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi. Aj na jednu hospodársku usadlosť počítame minimálne 7 osôb, teda v roku 1427 v žilo v Jasove minimálne 490 ľudí, čo je na vtedajšie časy ľudnaté mestečko.
V rokoch 1434 až 1464 patril Jasov pod mestá a obce, ktoré dobyl a spravoval Ján Jiskra. Tento muž bojoval s Jánom Huňadym o následníctvo uhorského trónu, pričom Ján Jiskra zastával práva vnuka cisára Žigmunda Luxemburského, ktorý bol Ladislav Pohrobok.
Podľa súpisu mien vieme, že v 15. storočí tu bolo prevažne nemecké obyvateľstvo s 10 člennou mestskou radou. Jasov sa však postupne pomaďarčil a v roku 1595 tu dominujú maďarské mená, slovenské a nemecké sú v menšine.
Počas obdobia reformácie kláštor na čas zanikol. V roku 1603 sa využíval ako sídlo jágerskej kapituly a jej biskupa.
Celých sto rokov, presne od roku 1780 po rok 1870, boli v Jasove železiarne s vysokou pecou.
Začiatok 18. storočia, keď Európu zasiahla morová rana, sa zapísal do dejín Jasova čiernymi písmenami. Z celého mesta prežilo len 17 rodín. Zápis z roku 1828 už však konštatuje, že mesto obýva 1581 obyvateľov. V značnej miere boli zameraní na baníctvo, pričom v okolitých horách ťažili „drahé kovy“, meď, olovo a železo. V časti prináležiacej k súčasnému Národnému parku Slovenský kras to zasa boli mramorové kameňolomy.
Počas Horthyho okupácie bol Jasov odňatý Československu v prospech Maďarska, čo trvalo až do januára 1945, kedy Jasov oslobodila Červená armáda.
Genéza názvu:
1234 - dicitur Turna
1243/1335 Jazow
1243/1295 - Jazou
1245/1423 - Jazo
1246 - Yaszou
1249 - Jasow
1249 - Jasow
1251 - Jazow
1255 - Jazou
1255/1295 - Jazou
1256 - Jazow
1261 - Jasou
1262 - de jazou
1263/1270 - Jazow
1266/1283 - Jazou
1267 - Jazov
1267/1272 - Jazow
1270 - Jazow
1274 - Jazou
1275 - Jazow
1277/1308 - Jazo
1278 - Jazou
1284 - Jazo
1272-1290 - Jazo
1286 - Jassow
1290 - Jazou
1440 - Jassw
1487 - Jossa
1533 - Josa
1574 - Jossa 1773 - maďarsky: Jászó
1786 - Jaszo
1808 - slovensky: Jásow, maďarsky: Jászó, nemecky: Joss
1851 - maďarsky: Jászó, nemecky: Jósz
1903 - slovensky: Jasov, maďarsky: Jászó
Súčasnosť
Jasov má približne 2 900 obyvateľov. Z hľadiska turizmu je príťažlivý vďaka možnostiam peších túr v smere na Jasovskú planinu Slovenského krasu. Ponúka tiež náučný chodník na Jasovskú skalu, odkiaľ je vynikajúci výhľad na celé okolie a nachádzajú sa tam zvyšky hradu Jasov. V zime korčuľovanie a v lete možnosť kúpania či rybolovu zasa ponúka jazero. Prím medzi prírodnými klenotmi však drží krasová Jasovská jaskyňa, ktorá bola sprístupnená už v roku 1846 a dodnes patrí medi 12 sprístupnených jaskýň na Slovensku.
Z kultúrno-historického hľadiska obec zaujme najmä budovou kláštora Jasovského opátstva s možnosťou prehliadky historických priestorov počas letnej turistickej sezóny.
Ubytovacie a stravovacie možnosti
Penzión Starý mlyn
Adresa: Reštaurácia a penzión Starý mlyn, Jasov 627, 044 23 Jasov
Telefón: +421 907 942 899, +421 917 630 893, +421 55 460 25 40
E-mail: restarymlyn@centrum.sk
Web: http://www.jasov.sk/index.php?page=ubytovanie-2
Kontakt
Adresa: Obecný úrad Jasov, Jasov 259, 044 23 Jasov
Telefón: + 421 55 46 64 106
Fax: +421 55 4668 214
E-mail: ocujasov@stonline.sk , obecjasov@stonline.sk
Web: http://www.Jasov.sk
Spracoval: Slavomír Szabó
Kultúrne dedičstvo
Gotický kostol sv. Michala Archanjela - gotický kostol z 15. storočia
Jasovský hrad - zrúcanina na mieste s krásnym výhľadom
Premonštrátsky kláštor - Jasovské opátstvo, národná kultúrna pamiatka
Socha sv. Floriána - historická socha patróna požiarnikov
Prírodné bohatstvo
Čertova skala - skalný útvar opradený povesťou
Jasovská skala - náučný chodník a miesto s krásnym výhľadom
Sekvojovec mamutí - obor rastlinnej ríše
Historické fotografie
Jasovská skala a železničná trať - prelom 19. a 20. storočia
V záhrade Jasovského kláštora - tridsiate roky 20. storočia
Kostol pred oslobodením a po ňom - tridsiate roky 20. storočia a rok 1945
Staré príbehy spracované do poviedok
O kapitánovi a krásnej Aničke - povesť z 15. storočia - autor: Ján Mičuch
Posledný jasovský zbojník - skutočný príbeh cca z roku 1934 - autor: Eva Hajdu
Jedna puška, jeden zajatec! - skutočný vojnový príbeh z 20. januára 1945, dňa oslobodenia Jasova - autor: Slavomír Szabó
Kapusta osloboditeľov - skutočný príbeh z januára 1945 - autori: Slavomír Szabó, Zdenka Dvořáčková
Krátke príbehy
Statočná Sabina - povesť z 13. storočia - autor: Eva Hajdu
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
