Vlachovo
@ :: Roznava - Okolie ::
Sep 27 2011, 09:04 (UTC+0) | Poloha
Vlachovo sa nachádza v doline rieky Slaná v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Je pričlenené k okresu Rožňava v Košickom samosprávnom kraji.
Vlachovo je od krajského mesta Košice je vzdialené 88 kilometrov, od okresného mesta Rožňava 18 kilometrov. Nadmorská výška v 3 728 hektárovom katastri sa pohybuje od 390 do 1278 metrov. Uprostred obce je nadmorská výška 397 metrov.
Do Vlachova vedie z Rožňavy cesta II. triedy č. 37 v smere na Poprad. Samotné Vlachovo sa na tejto komunikácii nachádza medzi obcou Gočovo a mestom Dobšiná.
História
Prvú písomnú zmienku o obci poznáme z roku 1427. V tom čas sa v Uhorsku konalo spočítavanie port a vo Vlachove sa ich nachádzalo 40. Porta je brána, ktorá viedla do sedliackej usadlosti a mohol ňou prejsť voz ťahaný koňmi. Obce sa vtedy zdaňovali podľa počtu port. Na jednu portu, čiže hospodársku usadlosť, sa dnes počíta minimálne 7 ľudí, takže v danom čase malo Vlachovo najmenej 280 obyvateľov, čo bola naozaj veľká dedina. Je teda dôvodné domnievať sa, že je oveľa staršia, než prvá písomná zmienka o jej existencii. Pravdepodobne vznikla už začiatkom 14. storočia ako banícka osada a patrila k Štítnickému panstvu Bebekovcov, ktorí ju vlastnili takmer do konca 16. storočia. Potom Vlachovo patrilo pod panstvo Krásna Hôrka a dostalo sa do vlastnícka Andrášiovcov.
Výraznú zmenu obyvateľstva spôsobila valaská kolonizácia, ktorej cieľom bolo osídliť najmä podhorské a horské oblasti. Vlachovo síce leží v údolí rieky Slaná, avšak v bezprostrednej blízkosti lesov. Noví obyvatelia valaskej kolonizácie sa zaoberali najmä salašníctvom, drevorubačstvom a výrobou hnedého uhlia.
V roku 1566 obec napadli a spustošili Turci.
Podľa záznamov zo 17. storočia vo Vlachove stáli hámre na výrobu železných výrobkov.
Sčítanie ľudu z roku 1773 uvádza, že obec má 100 obyvateľov, z ktorých je 63 sedliakov.
Od Jozefa III. Andrášiho získal Vlachovo v roku 1816 jeho syn Karol III. Andráši, ktorý obci odňal obecný dom a dal ho prestavať na rodinné sídlo.
V roku 1828 tu žilo 967 obyvateľov v 119 domoch. Zaoberali sa najmä baníctvom, výrobou železných výrobkov v hámroch, furmančením a pálením uhlia. V danom čase tu pracovali 4 hámre.
V roku 1843 dal Karol III. Andráši postaviť vysokú pec, v roku 1870 jeho syn Emanuel Andráši nechal postaviť ďalšiu vysokú pec, ktorá sa vo Vlachove zachovala dodnes pod názvom Karlova huta. (Pomenoval ju po svojom otcovi.)
Obec v roku 1904 zasiahol ničivý požiar a takmer celá vyhorela. Po tomto nešťastí odtiaľ odišlo veľa rodín vo vidine lepšieho života do Ameriky.
Zápis z dvadsiatych rokov 20. storočia uvádza, že vo Vlachove sa stále šili šaty najmä z doma vyrobeného súkna a obec je známa aj svojimi čipkami a výrobou drevených poľnohospodárskych nástrojov, pravdepodobne hrablí.
Boje I. svetovej vojny sa územia Vlachova nedotkli, no do armády na front muselo nastúpiť 118 mužov z obce. Z nich v bojoch padli dvadsiati. Sotva vojna skončila a vznikla I. Československá republika, krajinu napadlo Maďarsko. Maďarský obrnený vlak v júni 1919 došiel až po Vlachovo, kde sa strhol boj s československými delostrelcami.
Do Slovenského národného povstania sa zapojilo 30 mužov z Vlachova. Na konci II. svetovej vojny počas oslobodzovania bola obec tri dni ostreľovaná Nemcami a Maďarmi. Vlachovo oslobodila 4. rumunská armáda dňa 24. januára 1945 v popoludňajších hodinách. Do bojov II. svetovej vojny sa zapojilo 114 obyvateľov Vlachova, z toho desať padlo.
Genéza názvu:
1427 – Alahpathaka, Lamperfalva
1470 – Alahpathaka
1556 – Vlahowa
1584 – Villa Lamperti
1597 – Olachpataka alias Lapertsdorf
1598 – Vlachy Pataka
1773 – Wlachowecz
1808 – Wlachow
1920 – Vlachovo
Súčasnosť
Vlachovo má približne 910 obyvateľov. Patrí medzi najaktívnejšie obce na Slovensku, v roku 2005 získala titul Dedina roka. Nachádza sa tu kaštieľ Andrášiovcov s expozíciou venovanou dejinám obce, jej okolitej prírode a histórii železiarstva. Zaujímavosťou pri rieke za kaštieľom je zachovaná grófska ľadovňa. Uprostred obce stojí pôvodne gotický kostol a pri ňom kováčska vyhňa. Za obcou zasa rybníky, ktoré tu majú tradíciu z čias Andrášiovcov. Mimoriadne vzácna je zachovalá historická vysoká pec, ktorá sa nachádza v časti Karlova huta pri rieke Slaná.
Vlachovom prechádza žltá turistická značka, ktorá vedie západne na vrch Veľký Radzim (991 m.n.m.) a obce Brdárka. Východne vedie až do osady Hnilec, pričom pri prechode cez horský chrbát pretína hlavnú červenú turistickú značku – hrebeňovku Volovských vrchov.
V obci sa nachádza letné kúpalisko, reštauračné a ubytovacie možnosti.
Ubytovacie možnosti
Turistická ubytovňa Vlachovo
tel.: 058/788 32 72
fax.: 058/788 32 71
email: obec@vlachovo.eu
web: http://www.vlachovo.eu/ubytovanie.php
Privát Skalica
adresa: Lenka Hajdúková, Vlachovo 315, 049 24 Vlachovo
tel: 0905 992 645
web: http://www.vlachovo.eu/ubytovanie.php
Motel Pod Stromíšom
Adresa: Milan Genčanský, Letná 37, 049 25 Vlachovo
web: http://www.vlachovo.eu/ubytovanie.php
Reštauračné služby
Reštaurácia Strešint
adresa: ul. Letná 37, 049 25 Vlachovo
tel: 0907 956 516
Kontakt
Adresa: Obecný úrad, Letná 71, 049 24 Vlachovo
Telefón: 058 / 788 32 72
Fax: 058 / 788 32 71
E-mail: obec@vlachovo.eu
Web: http://www.vlachovo.eu
Spracoval: Slavomír Szabó
Kultúrne dedičstvo
Expozícia z dejín obce - venovaná etnografii, histórii, prírode a spracovaniu kovov
Karlova huta - historická vysoká pec
Kaštieľ Andrášiovcov - pravdepodobné rodisko Júliusa Andrášiho
Pôvodne gotický kostol - dominanta v strede obce
¼adovňa - raritná historická stavba
Pamätník obetiam vojen - pomník v centre obce
Historické fotografie
V rokoch dvadsiatych - koniec dvadsiatych rokov 20. storočia
Ochotnícke divadlo a osveta - cca 1930
O pôvode Vlachovčanov a názve obce - 1934
Svedkovia nevšedného úkazu - prelom tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia
Konfirmácia - štyridsiate roky 20. storočia
Vlachovské domy - prelom štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia
Družstevníctvo - štyridsiate až šesťdesiate roky 20. storočia
Koniec konope - začiatok päťdesiatych rokov 20. storočia
Krst - prelom päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia
Staré príbehy spracované do poviedok
Rózina púť za šťastnou hviezdou - skutočný príbeh z dvadsiatych rokov 20. storočia - autor: Soňa Jakešová
Zem plná pokladov - skutočný príbeh zo štyridsiatych rokov 20. storočia - autor: Soňa Jakešová
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
