Smolník
@ :: Gelnica - okolie ::
Sep 29 2011, 12:46 (UTC+0) | Poloha Smolník sa nachádza na severovýchode Slovenského rudohoria v údolí potoka Smolník. V minulosti to bolo významné banské mesto, a i keď má v súčasnosti štatút obce, centrum si zachovalo malomestský charakter. Smolník je od krajského mesta Košice vzdialený 55 kilometrov, od okresného mesta Rožňava je vzdialený 26 km. Nadmorská výška v 6 997 hektárovom katastri sa pohybuje od 500 do 1 323 metrov. Výškový rozdiel je daný najmä bezprostrednou blízkosťou Slovenského rudohoria, pričom jeho najvyšší vrch Zlatý stôl sa nachádza práve v katastri Smolníka. Uprostred obce je nadmorská výška 561 metrov. Do Smolníka vedie z Košíc (od mestskej časti Pereš) cesta II. triedy č. 548 cez Jasov, Medzev a Štós. Cesta č. 548 v Smolníku končí, resp napája sa na cestu č. 549, ktorá vo svojej celej dåžke vedie z Krásnohorského Podhradia do Jakloviec. Z okresného mesta Gelnica vedie do Smolníka cesta II. triedy č. 549, samotný Smolník sa nachádza medzi obcami Smolnícka Huta a Úhorná. História Smolník je oveľa staršia obec, než poznáme najstaršiu písomnú zmienku o jej existencii. Súdiac podľa starých geografických názvov bezprostredného okolia prvé obyvateľstvo bolo pravdepodobne slovanské. K zmene pomerov z národnostného hľadiska došlo v čase nemeckej kolonizácie už koncom polovice 13. storočia. Prvú písomnú zmienku o obci poznáme z roku 1243, teda z čias, keď kráľ Belo IV. pozýval „nemeckých hostí“, aby osídlili Tatármi vyľudnené oblasti vtedajšieho Uhorska a rozvinuli tu baníctvo a obchod. V roku 1280 to už bolo významné mesto, ktorému nechal vybudovať kráľ Ladislav IV. nemocnicu pre baníkov. Zachovaný názov Smolníka z roku 1290 - Schmöllnitzer Pochdorf – svedčí o prítomnosti nemeckého obyvateľstva. V baníctve dominovala ťažba železnej rudy. V roku 1327 kráľ Karol Róbert z Anjou povýšil Smolník na slobodné banské mesto. Súčasťou privilégií bolo aj trhové, poľovné a rybárske právo, aké sa udeľovalo mestám, ktoré osídlili Sasi. V rokoch 1333 a 1338 sa kataster mesta ešte zväčšil, keď mu kráľ daroval ďalšie územia do správy. V roku 1456 tu už mali vlastnú školu. V poslednej dekáde prvej police 15. storočia, keď vládol Ladislav Pohrobok, bola ťažba železných rúd zastavená. Stalo sa tak z dôvodu, že sa v okolitých horách ťažili aj drahé kovy a dreva z okolitých lesov by bolo na spracovanie (tavenie) toho i toho málo. Smolník v roku 1465 stratil svoju nezávislosť, keď Ján Zápoľský vyslal vojsko a to dobylo Gelnicu i Smolník. Takto sa stalo poddanským mestom, ktoré patrilo pod Spišský hrad, resp. jeho pánov. V tom čase sa v okolí Smolníka ťažilo najmä striebro a meď. Zároveň tu pôsobilo niekoľko hámrov na spracovanie kovov. Od začiatku 16. storočia ovládali smolnícke bane grófi Sauerovci a rodina Dölenovcov, ktorí ťažili predovšetkým striebro. V tom čase sa menilo aj vierovyznanie obyvateľov mesta, ktoré zasiahla výrazná reformácia. V roku 1567 zomrel posledný z rodu Bebekovcov, čím sa Smolníku výrazne uľavilo. I keď Bebekovci vlastnili Štítnické a Krásnohorské panstvo, obohacovali sa aj svojimi lúpežnými gardami, ktoré prepadávali mestá a obce, rabovali a často odvliekli obyvateľov na nútené práce. Niekoľkokrát takto prepadli aj Smolník. Výrazná reformácia v oblasti náboženstva prerástla aj do významných násilných konfliktov. Konflikt zapríčinil takmer zánik miestneho baníctva, až zakročil vtedajší pán Spišského hradu Imrich Tököli, ktorý odporúčal, aby v Smolníku popri katolíckom pôsobil aj luteránsky farár. V rokoch 1650 až 1681 vlastnili mediarske závody Ján a Silvester Joanelliovci. Mesto stratilo svoje bane v roku 1691, keď v rámci banskej reformy prešli do vlastníctva eráru a svoju činnosť vykonávali pod správou Banskej komory. V 18. storočí za vlády Márie Terézie a Jozefa II. nastal vďaka reformám zlatý vek baníctva v Uhorsku a výrazne ožili aj tunajšie bane. Začiatkom 18. storočia vznikla v Smolníku mincovňa, ktorá razila mince až do roku 1816. V roku 1747 začala v meste pôsobiť aj banská škola. Podľa sčítania z roku 1787 žilo v Smolníku 6050 obyvateľov, ktorí žili v 915 domoch. Začiatkom 19. storočia mesto založilo divadlo s azda s prvým otočným javiskom na Slovensku. Aj to svedčí o postavení a kultúrnom rozvoji Smolníka, pretože len máloktoré uhorské mesto si mohlo dovoliť prevádzkovať vlastné divadlo s profesionálnymi hercami. V roku 1828 žilo v Smolníku 4003 obyvateľov v 560 domoch. V danom čase tu sídlil Banský súd i Banský inšpektorát. V Smolníku sa z kovov ťažil prevažne pyrit. V rámci rozvoja hutného priemyslu mesto v roku 1858 pristúpilo na založenie vlastného dobrovoľného hasičského zboru. O rok na to zanikol Banský inšpektorát i Banský súd a vznikol Banský kapitanát, čo je predchodca súčasných banských úradov. Baníctvo v Smolníku začalo upadať. V roku 1872 vznikla v meste tabaková továreň na výrobu cigár, ktorá fungovala vyše 130 rokov. Obdobie I. svetovej vojny malo na hospodárstvo Smolníka napočudovanie pozitívny vplyv. S pyritu sa tu vyrábala kyselina sírová, ktorá mala svoje uplatnenie v zbrojárskom priemysle, takže počet obyvateľov ešte vzrastal. II. svetová vojna rozdelia nemecké obyvateľstvo na dve časti. Na tú, ktorá sympatizovala s myšlienkou „Tretej ríše“ a na jej odporcov. To malo i svoje dôsledky. Na jednej strane sa nemeckí vojaci v Smolníku cítili ako medzi svojimi, na druhej strane v okolitých horách silnelo partizánske hnutie, ktorého sa zúčastňovali aj miestni nemeckí (mantácki) starousadlíci. Mesto bolo oslobodené 23. januára 1945. Po skončení vojny, tak ako v mnohých iných mestách a obciach s nemeckými starousadlíkmi, bola značná časť obyvateľov deportovaná do Nemecka, hoc tu rodovo žili od 13. storočia. Baníctvo, ktoré robilo Smolník známym a slávnym až v medzinárodnom kontexte, zaniklo po roku 1989, resp. v krátkom čase po nastúpení novej „pozamatovej“ éry. Genéza názvu obce 1290 - Schmöllnitzer Pochdorf 1327 – Semelnech 1332 – Smulnuczbanya, Somolnokbanya 1346 – Smulnich 1375 – Smolnykbanya, Smolnukbanya 1397 – Szmolnicza 1437 – Szmlonycz 1439 – Smolnyczbanya 1773 – Smolník (maďarsky Szomolnok) Súčasnosť Smolník má približne 1 150 obyvateľov a pre zánik baníctva i tabakovej továrne je orientovaný predovšetkým na lesné hospodárstvo s možnou perspektívou rozvoja turizmu. Nachádza sa tu celý rad historických budov a kultúrnych pamiatok, no napriek tomu svojou atraktivitou dominuje príroda s možnosťami cykloturistiky i pešej horskej turistiky. Nad obcou sa nachádza vodná nádrž ako obľúbené miesto rybárov. Priamo Štóskym sedlom prechádza červená turistická značka Cesta hrdinov SNP, ktorá vedie hrebeňmi slovenských hôr spájajúc Slavín a Duklu. Od Smolníka je obľúbenou túrou značkovaný chodník na vrch Kloptaň (1153 m.n.m.) s vyhliadkovou vežou. Žltá turistická značka vedie na vrch Hekerová (1260 m.n.m.) s vyhliadkou do okolia a pripája sa opäť na červenú hrebeňovku v lokalite Biele skaly. V katastri Smolníka sa nachádza aj najvyšší vrch Volovských vrchov – Zlatý stôl (1322 m.n.m.). Ubytovacie a stravovacie možnosti Reštaurácia Alžbetin dom Adresa: Alžbetin dom, Smolník 10, 055 56 Smolník Privát Marianna Adresa: Smolník 115, 055 66 Smolník Telefón: ++421 +53 47 99 348, 0904 496 902, 0915 087 230 Fax: +53 47 99 349 E-mail: marianna.centrum(at)mail.t-com.sk Domovské webové stránky: www.slovenskyraj.sk\marianna.html Penzión Ronay Adresa: Smolník 144, 055 66 Smolník Telefón: 0905331935 Fax: 053/4897265 E-mail: mach(at)prezentacia.eu Domovské webové stránky: www.mach.prezentacia.eu Ubytovanie a reštaurácia U Vodnára Adresa: Smolník 389, 055 66 Smolník Telefón: 0907 305 413 E-mail: wda(at)centrum.sk Domovské webové stránky: www.uvodnara.sk Kontakt Adresa: Obecný úrad, Smolník 1, 055 66 Smolník Telefón: 053 4897 116 Fax: 053 4897 227 E-mail: obecnyuradsmolnik@stonline.sk Web: http://www.smolnik.sk Spracoval: Slavomír Szabó Kultúrne dedičstvo Banský inšpektorát, neskôr tabaková továreň - historický objekt v centre obce Baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého - kaplnka z 18. storočia Barokový evanjelický chrám - protestantský kostol Duchovná cesta - náučný chodník Historický hostinec Alžbetin dom - historický objekt v centre obce Insígnie Baníckeho bratstva - historická zaujímavosť Svätý Ján Nepomucký - historická pamiatka so sochou svätca Kaplnka Navštívenia Panny Márie - kostol náboženských pútí Kaplnka sv. Jozefa Robotníka - kostol náboženských pútí Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej - kostol v centre obce Pamätník poslednej vyťaženej rudy - spomienka na banícku slávu Chrám Záštity Presvätej Bohorodičky - pravoslávny kostol Tereziánska štôlňa - podzemná chodba pod horským masívom Trojičný ståp - historická pamiatka v centre obce Prírodné bohatstvo Potok Smolník - vodný tok Lesnícky chodník - náučný chodník v Smolníckej Hute Smolnícke sedlo - horské sedlo nad Smolníkom Štóske sedlo - horské sedlo nad Smolníkom Vodná nádrž Úhorná - jazero v katastri Smolníka Historické fotografie Kammerhof - 1871 Spomienka na už nejestvujúcu železničnú trať - začiatok 20. storočia Tabaková továreň v čase rozkvetu a po ňom - začiatok 20. storočia Smolnícka píla - začiatok 20. storočia Vodná nádrž Úhorná a kanál Graben - začiatok 20. storočia Počiatky baníctva - začiatok 20. storočia Kostol a jeho patrónka - začiatok 20. storočia Kaplnka na Mariánskej hore - začiatok 20. storočia Zaniknutá kaplnka - 1903 Básnik pod tabakovou továrňou - 1919 Vodná nádrž Úhorná a jej katastrofy - 1933 Prvý autobus - 1935 Podporné banícke združenia a kríza - 1939 Prvé auto v meste - koniec tridsiatych rokov Divadlo - päťdesiate roky 20. storočia Staré príbehy spracované do poviedok Zamodlené v Muttebachu - povesť o „vodných babách“ Potok zo Zlatého stola - povesť o vzniku Smolníka Postrigonený - povesť o „mužovi – žabe“ *** Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|