Debraď: Plastika kráľa Ladislava
@ :: Okolie ::
Feb 10 2012, 20:29 (UTC+0) | 
- 
|
Debraď, okres Košice-okolie: V severozápadnej časti obce vedľa cesty do kostola sv. Petra a Pavla sa na malej vyvýšenine nachádza kovová plastika kráľa Ladislava. Tento vladár z rodu Arpádovcov, známy tiež ako svätý Ladislav, je úzko spätý s kultúrou obce a požíva tu výnimočnú úctu. Uhorsku panoval v rokoch 1077 až 1095. Okrem toho, že bol horlivým podporovateľom cirkvi a šíriteľom kresťanstva, do dejín vstúpil aj ako úspešný bojovník proti inváznym kmeňom Kumánov a Pečenehov. Práve táto stránka jeho života ho spája s Debraďou.
Podľa legendy bojoval kráľ Ladislav na Jasovskej planine. Tu sa jeho vojsko dostalo do obkľúčenia a trápil ho už dlhý čas smäd. Kráľ chcel údajne pomôcť vojakom a preto sa obrátil k Stvoriteľovi s modlitbou. Podľa jednej verzie legendy zabodol meč do zeme, takže získal tvar kríža, pokľakol a po pomodlení vstal. Keď vytiahol meč, zo zeme vytryskla voda. Podľa inej verzie sa modlil sediac v sedle, potom jeho kôň dupol kopytom a zo zeme začal vytekať prameň. Každopádne sa legenda zhoduje v tom, že daným prameňom je Ladislavova vyvieračka, na starých mapách označená ako Prameň sv. Ladislava. Prameň i zvyšky púťového kostola, ktorý stál na Jasovskej planine už v stredoveku, sa nachádzajú v katastri Debrade. Obec každoročne koncom júna usporadúva odpustové slávnosti, ktoré sa na tomto mieste konali už pred storočiami.
Kto bol kráľ Ladislav
Kráľ Ladislav sa narodil okolo roku 1040 v Poľsku. Tam totiž ušiel jeho otec pred prenasledovaním kráľom Štefanom I., ktorý je tiež známy ako svätý Štefan. Keď zomrel kráľov syn Imrich, Štefan (pôvodným predkresťanským menom Vajk) ostal bez mužského potomka. Obával sa, že po ňom zasadne na trón jeho brat Vazul, ktorý kresťanstvo neprijal. Aby sa Uhorsko nedostalo pod vládu „pohana“, dal svätý Štefan svojho brata Vazula oslepiť. Vazulovi potomkovia z Uhorska radšej ušli.
Napriek uvedenej skutočnosti Vazulovi potomkovia na kresťanstvo nezanevreli a prijali ho. Trestanie oslepením v tých časoch nebolo výnimočné. Svätý Ladislav ho taktiež nariadil používať ako jednu z foriem trestov. Vo svojom zákonníku, v ktorom pritvrdil najmä dovtedajšie tresty za krádeže, nariadil postihovať nielen zlodejov, ale aj všetkých tých, ktorí im poskytujú pomoc a úkryt. Na rozdiel od ostatných zločincov pre zlodejov dokonca zrušil aj kostolný azyl. Za krádež nariadil tri formy trestu. Oslepenie, predaj do otroctva alebo obesenie.
V oblasti náboženstva bol kráľ Ladislav mužom, ktorý v Uhorsku nariadil svätiť nedeľu a povinnú účasť na nedeľnej bohoslužbe. Za neuposlúchnutie nariadenia sa trestalo bitím. Zaviedol aj povinné dodržiavanie niektorých pôstov, ktoré sa dovtedy vykonávali len v cirkvách východného obratu, ale u rímskych katolíkov ešte nejestvovali.
Svätý Ladislav za svojho života založil viacero opátstiev. Presadzoval, aby sa uznali mnohé činy kresťanov ako zázraky a ich vykonávatelia ako svätí. Takto v roku 1083 svätorečil zoborských pustovníkov Svorada a Benedikta – prvých svätcov Uhorska a zakrátko nato aj biskupa Gerharda. Napriek ťažkému osudu, ktorý postihol jeho deda Vazula, kráľ Ladislav svätorečil aj kráľa Štefana I., čím ho dostal do panteónu svätých.
Kráľ Ladislav zomrel v roku 1095 a je pochovaný v opátstve, ktoré založil na Šomodskom hrade. Za svätého bol kanonizovaný v roku 1192.
Plastika v Debradi
Kovová plastika v Debradi vznikla v roku 2007. Jej stvárnenie navrhol Mgr. art. Otto Szabó a počas dvoch víkendov ju vytvorili členovia občianskeho združenia Rovás.
Plastika sa nachádza na verejne prístupnom priestranstve.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
