Nižná Slaná: Banícke krámy
@ :: Historické foto ::
Apr 25 2012, 14:46 (UTC+0) | 
|
Nižná Slaná, okres Rožňava: Táto fotografia pochádza z roku 1915 a vidíme na nej budovu, ktorá stála na vrchu Rimberg a je označovaná ako „banícky krám“. Zdanlivo neobývateľná stavba bez okien nebola svojho druhu jediná a neslúžila ako sklad. Napriek svojmu vzhľadu v nej prespávali baníci, ba dá sa povedať, že bola ich príbytkom častejšie než ich dom. Banícke krámy sa totiž stavali na prespávanie baníkov, ktorí prichádzali do štôlní fárať z vzdialenejších obcí, v danom prípade najmä z Hnilca, Dobšinej a Mlynkov.
Pracovný týždeň vtedajších čias nemôžeme baníkom nijako závidieť. Na rozdiel od mnohých iných profesií síce nepracovali v sobotu, ale od pondelka do piatku sa z lesa, kde bol vstup do šachty, ani nepohli. Robili minimálne dvanásť hodín denne a práca pre nich končila v piatok večer. Potom išli zvyčajne opäť potme cez les do dedín, kde mali svoje domovy.
V pondelok sa začínalo v tzv. zápisovni, ktorá bola v obci a kde musel baník nahlásiť príchod do práce. V praxi to znamenalo, že niektorí muži odchádzali z domu v noci o jednej či druhej hodine a prechádzali cez les, aby boli na mieste včas. Inak prácu na daný týždeň nedostali. Po zápise išli k štôlne, kde stál krám s prideleným miestom na prespanie. Nebola to žiadna posteľ. Na podlahu, ktorú tvorila udupaná zem, sa dávali drevené drúky a cez ne preložili dosky. Na tie si baníci dávali „strôžleky“, čo boli vrecia naplnené slamou a na nich spali.
Banícky krám na fotografii vyzerá ako jeden z tých lepších. Často, aby sa ušetrilo na týchto príbytkoch, sa stavali do svahu, takže mali len tri steny a štvrtú tvoril samotný svah. To bolo nepríjemné najmä v časoch dlhých jesenných dažďov.
Ako je zrejmé aj z tejto fotky, krámy neboli vysoké. Steny zvyčajne nemali viac ako jeden a pol metra. Kto chcel vojsť dnu, musel sa zohnúť. Samozrejme, krámy povaly nemali a len vďaka sedlovej streche sa mohli uprostred miestnosti aj vystrieť.
Slavomír Szabó
K tomuto článku poskytol konzultácie Mgr. Martin Kanaba.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
