Vyšná Slaná: Ženský kroj v rokoch tridsiatych
@ :: Historické foto ::
May 23 2012, 08:35 (UTC+0) | 
|
Vyšná Slaná, okres Rožňava: Táto fotografia pochádza z roku 1934 a vidíme na nej mladú dievku z Vyšnej Slanej v kroji. Fotografovaná bola v ateliéri v Rožňave u fotografa Vokača. Samozrejme, pôvodné foto bolo čiernobiele, potom ručne kolorované, ako to bývalo v tých časoch zvykom.
Dievčina je slobodná, čo možno hneď rozpoznať podľa toho, že nemá čepiec ani šatku. Účes má typický do dlhého vrkoča. Vydatá žena sa už nesmela na verejnosti ukazovať s nepokrytou hlavou a spod šatky či čepca jej nesmel vytàčať vrkoč, ale vlasy musela mať stiahnuté do konte.
Vyšnoslanský ženský kroj sa skladal z týchto častí:
Spodník – (občas nazývaný aj pendel) bol z ľanového jemného plátna a tvoril spodničku.
Oplecko – čiže ženská blúzka bývala vo Vyšnej Slanej taktiež z ľanu a naberané rukávy končili tesne nad lakťom stiahnuté ozdobnými stužkami.
Sukňa – pokiaľ išlo o sukňu na všedný deň, bolo to opäť ľanové plátno. Ak išlo o sviatočné sukne, používal sa najmä kupovaný zamat a štof. Podmienkou nebola biela farba – naopak, často mali rôzne pastelové farby, vždy však boli jednofarebné. Sukne bývali vyšívané najmä rastlinnými vzormi – kvetmi.
Šurc – (občas nazývaný rubok) bola ozdobná zástera. Nezriedka bývali farebné (v tomto prípade je biela) a ozdobované našitými stužkami. V obci bola pomerne rozšírená aj zástera, ktorú nazývali vovňaka. Takúto tkali doma z ovčej vlny, do ktorej na ozdobu vplietali biele a čierne nite.
Lajblik – čiže vesta bola často z doma utkaného ľanového plátna, niekedy aj z jemnejších kupovaných látok. Musela mať rovnakú základnú farbu ako sukňa a výšivky museli taktiež ladiť.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
