Vyšná Slaná
@ :: Roznava - Okolie ::
May 24 2012, 09:23 (UTC+0) | Poloha
Vyšná Slaná sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria – časť Stolické vrchy v údolí rieky Slaná. Administratívne je súčasťou okresu Rožňava v Košickom samosprávnom kraji. Cestami susedí s obcami Rejdová, Vlachovo a mestom Dobšiná, katastrálne aj s obcou Brdárka. Poloha na mape: klikni tu.
Od krajského mesta Košice je Vyšná Slaná vzdialená 106 kilometrov. Z Košíc do Rožňavy vedie cesta I. triedy č.50 (E 571), z Rožňavy sa bočí na cestu č. 37 v smere Dobšiná. Od okresného mesta Rožňava je Vyšná Slaná vzdialená 31 kilometrov.
Nadmorská výška v 1 570 hektárov veľkom katastri sa pohybuje od 474 do 991 metrov. Veľký rozdiel je daný horským charakterom okolitých vrchov. Výšku 991 metrov dosahuje hora Veľký Radzim. Uprostred obce je nadmorská výška 491 metrov.
História
Prvú písomnú zmienku o Vyšnej Slanej poznáme z roku 1362, avšak isto je minimálne o niekoľko desaťročí staršia. Vznikla na území, ktoré v roku 1320 dostal do držby Mikuláš Kun. Dedina však patrila rodu Bebekovcov, v polovici 16. storočia prešla do rúk Andrášiovcov.
Pôvodní obyvatelia Vyšnej Slanej boli baníci a ich práca určite súvisela s osídlením kraja Nemcami, ktorí dostali mnohé (aj banícke) privilégiá už v polovici 13. storočia od kráľa Belu IV. V okolí Vyšnej Slanej sa ťažilo najmä striebro, meď a železná ruda. Kov sa v obci spracovával v miestnych hámroch.
Dedina získala meno podľa rieky Slaná. Táto bola zasa pomenovaná podľa Soľnej cesty, ktorou sa privážala soľ z oblasti poľskej Wieliczky až na územie súčasného Maďarska.
Začiatkom 15. storočia sa začala skladba obyvateľov meniť v dôsledku valaskej kolonizácie, ktorej cieľom bolo osídlenie podhorských a horských oblastí a rozvoj salašníctva.
V roku 1427 sa vo Vyšnej Slanej nachádzalo 38 port. Porta je brána vedúca do sedliackej usadlosti, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi. V danom období sa obce nezdaňovali podľa počtu obyvateľov ale podľa počtu port. Na jednu usadlosť sa v súčasnosti počíta minimálne sedem obyvateľov (rodina gazdu a služobníctvo), takže v roku 1427 mala Vyšná Slaná minimálne 266 obyvateľov, čo bola ľudnatá obec. Obyvateľmi boli najmä hámorníci, uhliari, furmani a chovatelia oviec.
Súčasný kostol tu postavili v roku 1506, teda v časoch, kedy architektonicky dominovala vrcholná gotika. V roku 1590 sa Vyšná Slaná stala protestantskou obcou a ako prvý evanjelický kňaz tu pôsobil Juraj Gliksa.
Obec je rodiskom osvieteneckého básnika, filozofa a kňaza Michala Steigela, ktorý v nej uzrel svetlo sveta v roku 1769. Michal Steigel bol členom Učenej spoločnosti malohontskej a jeho tvorba i život ovplyvnené najmä filozofiou Immanuela Kanta.
Podľa sčítania obyvateľstva a domov v roku 1828 vo Vyšnej Slanej žilo 582 ľudí v 62 domoch.
Po vzniku I. ČSR sa obyvatelia obce živili predovšetkým ako baníci. Situácia však bola zlá a nastalo masívne sťahovanie za prácou do Ameriky. Z Vyšnej Slanej vtedy odišlo za prácou za oceán 23 rodín.
Počas rokov 1928 až 1930 v škole vyučoval známy slovenský spisovateľ Fraňo Kráľ. Práve udalosti a život vo Vyšnej Slanej ovplyvnili jeho tvorbu románu Cesta zarúbaná. Dej umiestnil do obce Radzimka – Radzim je pritom najvyšší vrch nad Vyšnou Slanou.
Počas II. svetovej vojny sa obec zapojila do Slovenského národného povstania. Po ukončení vojny za to bola vyznamenaná Radom Červenej zástavy a Pamätnou medailou SNP.
Jednotné roľnícke družstvo tu vzniklo až v roku 1958. Zameralo sa na ovocinárstvo a chov dobytka. Veľa ľudí pracovalo aj baníctve, lesnom hospodárstve a na píle v Dobšinej. Posledná baňa v katastri Vyšnej Slanej zanikla v roku 1975.
Genéza názvu obce
1362 - Sayowfey
1427 - Felsesayo
1564 - Obersalcz
1571 - Slana Superior
1580 - Wissne Slana
1582 - Hornia Zlana
1773 – slovensky: Wissna Slana maďarsky: Felsõsajó, nemecky: Obersalz
Súčasnosť
Vyšná Slaná má v súčasnosti približne 500 obyvateľov.
Z kultúrnych pamiatok sa tu nachádza pôvodne gotický evanjelický kostol z roku 1506 a ranobaroková kúria zo začiatku 18. storočia, ktorú nechal postaviť zemepán Sebök. Pamiatkovo chránenú ľudovú architektúru reprezentujú domy s popisnými číslami 53 a 166.
V obci pôsobí folklórna skupina Radzim.
V objekte obecného úradu sa na poschodí nachádza pamätná izba Fraňa Kráľa.
Každý rok v júni „Na Jána“ obec usporadúva turistický výstup na vrch Veľký Radzim, odkiaľ je výhľad na Kráľovu hoľu a Vysoké Tatry.
V katastri Vyšnej Slanej sa nachádza lyžiarske stredisko s 1 100 metrov dlhým svahom a dvoma vlekmi. V rámci služieb poskytuje aj ubytovanie a stravu.
Web: www.julius.sk/slovak/lyzovacka.php
Telefón: +421 903 324 947
Ubytovanie
Ubytovanie s kúpaliskom a tenisovými kurtmi v rekreačnom stredisku Július - penzión s ubytovacou kapacitou 84 osôb.
Web: www.julius.sk
Telefón: +421 903 324 947
Necelý kilometer od rekreačného strediska Július sa nachádza lyžiarske stredisko s chatou Radzim, ktorá má kapacitu 48 lôžok.
Web: http://www.julius.sk/slovak/moznosti/chata_radzim.php
Telefón: +421 903 324 947
Kontakt
Adresa: Obecný úrad, Vyšná Slaná 29, 049 26 Rejdová
Telefón: 058 7940 116
E-mail: info@vysnaslana.sk
Domovské stránky: www. vysnaslana.sk
Spracoval: Slavomír Szabó
Informačné zdroje:
Autorský kolektív: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
Obec Vyšná Slaná
Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo
Pôvodne gotický kostol
Pamätná izba Fraňa Kráľa
Rieka Slaná
Veľký Radzim a Malý Radzim
Staré príbehy spracované do poviedok
Pri stretnutí s duchom mrazí
Kráľov prsteň
Historické fotografie
Mužský kroj v rokoch dvadsiatych
Mládenecký rituál
Ženský kroj v rokoch tridsiatych
Učiteľ Fraňo Král
Pohľadnica z rokov päťdesiatych
Kroje s gemerskými čipkami
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
