Bačkov: Hrad Parustan (Braničev)
@ :: Trebišov - okolie ::
Jun 06 2012, 14:34 (UTC+0) | 
"Najväèšia" zo zachovaných hradieb
V teréne sú jasne vidite¾né niekdajšie obranné valy 
Vyvýšenina uprostred zrúcaniny, kde stála hradná veža 
Zvyšky muriva
|
Bačkov, okres Trebišov: Uprostred Slanských vrchov, severne od obce Dargov, tesne nad Bačkovskou dolinou sa nachádzajú ruiny pomerne málo známeho hradu Parustan. Nevynikajú mohutnosťou, dnes len skromné zvyšky niekdajších hradieb pripomínajú zašlú slávu jeho existencie, ktorá trvala vyše štyristo rokov.
Napriek skromnosti zvyškov opevnení je to miesto, kam sa oplatí vybrať na výlet a vychutnať atmosféru hlbokých lesov, v ktorých turistický ruch je naozaj len pomerne zriedkavým úkazom.
História pamiatky
Hrad Parustan (známy aj ako Braničev) ako kamenná pevnosť vznikol podobne ako väčšina kamenných hradov na území Slovenska až po roku 1242, teda po ukončení prvých tatárskych vpádov. Počas svojho vojnového ťaženia totiž Tatári vyplienili krajinu natoľko, že na následky odvlečenia do otroctva, vojny a následného hladomoru na niektorých územiach chýbalo až 80 percent obyvateľstva. Na druhej strane – Tatárom (viedol ich Džngischánov vnuk Batu, nekôr sa stal chánom a známy bol ako Batuchán) sa s ich vojenskou technikou a štýlom boja nepodarilo dobyť ani jedinú kamennú pevnosť. Preto kráľ Belo IV. po návrate k moci nechal celé pohraničie vtedajšieho Uhorska opevniť sieťou kamenných hradov.
To, že ako kamenný hrad vznikol Parustan až po Tatároch, však neznamená, že na danom mieste žiadna iná pevnosť predtým nejestvovala. Ešte pred nájazdmi mongolských pohanov tu sídlila (azda v palisádovej) pevnosti posádka spiculatorov. Spiculatori boli pohraničníci, ktorí mali vlastné ozbrojené jednotky a vojensky podliehali iba kráľovi.
Na začiatku XIV. storočia už spiculatorské oddiely nejestvovali, ale pohraničie strážili majitelia hradov. Hrad Parustan získali zemplínsku oligarchovia. Títo mali podporu kráľa Karola Róberta z Anjou tým, že v bitke pri Rozhanovciach stáli na jeho strane. Hrad si však dlho neudržali. Kráľ sa totiž šľachtu, ktorá stála proti nemu, rozhodol potrestať odňatím majetkov. Tým vznikla vzbura, urazená šľachta sa zjednocovala a pridávali sa aj rody, ktoré predtým stáli na strane kráľa. Kráľove vojsko však zvíťazilo a v roku 1321o dobyl aj hrad Parustan.
Od roku 1321 bol hrad kráľovským, ale už aj zničeným. Kráľ ho vymenil s Mičkejom, synom Gregora za iný majetok, čím sa Parustan dostal do vlastníctva Mičkejovcov, neskôr Bakšovcov. Tí ho už však neopravili, ale postavili si nový nižinný hrad, ktorého ruiny sa nachádzajú priamo pri súčasnej obci Bačkov. V danom čase k hradu patrili poddanské obce Sečovce, Veľký Bačkov, Malý Bačkov, Kerepľa, Tri Višňové Kohany, Poľanka, Petrušovce, Parno a Labin, tiež niektoré ďalšie usadlosti.
Pre úplnosť:
V roku 1329 si Bakšovci rozdelili majetok, pričom hrad so Sečovcami, Viňovým, Parnom a Bozom získal Donč Mičkej a jeho syn Ladislav. Nevedno ako, ale v roku 1355 nížinný vlastnil už rod Sečovskovcov a v XV. storočí Capiovci. V roku 1569 bol majiteľom územia i hradu Juraj Rákoci, 1598 Štefan Bočkai a Juraj Šóos, v roku 1693 barón Fischer.
Majitelia sa často striedali aj v XVIII. storočí. Boli to Semerovci, Mariášovci, Pukiovci, Kolnášovci aj Forgáčovci. To už však nebolo dôležité, šlo skôr o územie než o pevnosť. Nielen Parustan, ale aj nížinný bol totiž dlhodobo opustený a pravdepodobne ho dali zbúrať, aby neposkytoval útočisko zbojníkom, čo bola bežná prax. Zničili ho v roku 1688.
Súčasný stav
Dnes na mieste paristanu nájdete vyvýšeninu, na ktorej stála aspoň trojpodlažná hradná veža. Z hradieb okolo nádvoria sa zachovali iba krátke a nevysoké torzá. Pomerne dobre však možno v reliéfe krajiny sledovať, ako hrad obklopovali valy. Zo severnej strany to bol mohutný val s priekopou, z juhu to bol umelý násyp. Vstupná brána bola z východu, kde je svah najstrmší a tvoril prirodzenú výhodu pre obranu. Z juhovýchodnej strany sa ešte nachádza vysunutá samostatná malá pevnosť.
Prístupnosť pamiatky
Z obce Dargov vedie žltá turistická značka do Bačkovskej doliny. Stúpate proti toku Bačkovského potoka po lesnej asfaltke. Na konci sa delí dolina na dve časti. Pokračujete značkou vľavo do svahu. Prídete na rozľahlú lúku, kde je senník a horáreň. Tu je železný ståpik so smerovkami. Odbočíte značkovaným terénom trochu strmšie do kopca a ste na hrade.
Časové nároky: 2 a pol hodiny
GPS – odbočka zo žltej značky na Parustan: N 48°46,997' / E 021°33,615'
GPS – Parustan: N 48°46,934' / E 021°33,777'
Slavomír Szabó
Použitá literatúra:
Belo Polla: Hrady a kaštiele na východnom Slovensku
¼udovít Janota: Slovenské hrady I.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
