login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Žehra: Dreveník

@ :: SpisskaNovaVes - Okolie ::     Jun 11 2012, 13:41 (UTC+0)

.


.


.


.


.


Žehra, okres Spišská Nová Ves: Zoznam svetového dedičstva UNESCO v Košickom samosprávnom kraji zahàňa Kostol sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej, Kostol Ducha Svätého v Žehre, jaskyne Slovenského krasu a Spišský hrad s okolím. Práve v bezprostrednom okolí Spišského hradu sa nachádza významná lokalita Dreveník, ktorá najmä vďaka svojim skalným vežiam patrí medzi atraktívne výletné miesta.

Pohľad geológa

Národná prírodná rezervácia Dreveník sa nachádza na stolovej hore rovnakého mena s nadmorskou výškou 609 metrov. Z geologického hľadiska ide o travertínovú kopu. Travertín je forma vápenca, ktorá vzniká zrážaním naplavenín minerálnych a prevažne termálnych prameňov. Blízkosť stále aktívnych prameňov tohto druhu na blízkej lokalite Sivá brada takúto činnosť v tejto oblasti Potvrdzuje. Dreveník je najväčšou travertínovou kopou na Slovensku.

Vďaka bohatej erozívnej činnosti je pre Dreveník charakteristická rozmanitosťou tvarov, medzi ktorými vynikajú kamenné veže a hlboké údolie, vnárajúce sa do zdanlivej roviny. Na rovnakom základe tu vzniklo aj viacero jaskýň, z ktorých sú najznámejšie ¼adová jaskyňa, Hlboká priepasť, Veľká jaskyňa, Pleky, Medúzová jaskyňa, Šikmá jaskyňa, Esovitá jaskyňa a jaskyňa Pod lipou. Jaskyne nie sú turisticky prístupné.

Hrúbka travertínov dosahuje až 100 metrov, pričom povrchové kamenné útvary sa nachádzajú najmä na okrajoch kopy. Stred tvorí plošina, ktorá vznikla koncom treťohôr spojením niekoľkých travertínových kôp.

Pohľad paleontológa

Lokalita Dreveník patrí medzi významné náleziská skamenelín rastlín a živočíchov, a to nielen formou fosílnych odtlačkov, ale aj kostier. Medzi nálezmi dominujú zuby mastodonta druhu Mammut borsoni. Veľký počet fosílií bol nalezený najmä v travertínovom lome.

Pohľad archeológa

Územie Dreveníka bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej, teda cca v piatom až treťom tisícročí pred našim letopočtom. V dobe, ktorá sa nazýva neolit, bol už človek pastierom stád, pestovateľom obilnín a zhotovovateľom mnohých nástrojov na uľahčenie života. Na Dreveníku bola osada, v ktorej žili prevažne roľníci.

Pohľad ochranára

Národná prírodná rezervácia Dreveník sa nachádza na ploche 1 018 186 štvorcových metrov. Radí sa medzi najstaršie chránené územia na Slovenska, a to už od roku 1925. Od roku 1993 patrí so Spišským hradom pod ochranu UNESCO.

Dôvodom ochrany nie sú len travetínové kopy vytvorené prameňmi minerálnych vôd, kamenné veže, jaskyne, fosilné a archeologické náleziská, ale aj súčasná bohaté a rozmanité zastúpenie rastlinných druhov.

Pohľad turistu

Dreveník predovšetkým ponúka priestor na nenáročnú túru po mimoriadne krásnych miestach. Bez výraznejšieho prevýšenia sa človek dostáva k úžasným výhľadom na Branisko a Levočské vrchy, Spišský hrad, Katedrálu sv. Martina Spišskej Kapituly i známy kostolík v Žehre.

Zaujmú najmä skalné veže v častiach nazývaných Kamenný raj a peklo. Svoje čaro má aj prechádzka uprostred travertínovej kopy po planine s bohatou teplomilnou vegetáciou.

Turisti, ktorí sa chcú i voľačomu podučiť, si môžu prejsť náučný chodník Sivá Brada – Dreveník s dåžkou 14,5 km.

Prístupová trasa

Na Dreveník vedie žltá turistická značka zo Spišského Podhradia do Žehry (a opačne).
Zo Spišského Podhradia na Dreveník je to 20 minút k Spišskému hradu a ďalej 30 minút na Dreveník; celkovo 50 minút. Trasu si je možné skrátiť na 30 minút, ak prídete autom a zaparkujete na parkovisku pod Spišským hradom (odbočka na E50 z Košíc ešte pred Sivou bradou).

Zo Žehry na Dreveník je to 1 hodina čistej chôdze. Tento prístup je menej atraktívny a z hľadiska stúpania náročnejší.

Žltá značka celkovo:

Spišské Podhradie - Žehra: 1 hod a 40 minút
Žehra – Spišské Podhradie: 1 hod a 50 minút

GPS najkrajšej časti Dreveníka: N 48°59,306' / E 020°46,472'


Slavomír Szabó




***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.