Kluknava: Jednotné roľnícke družstvo 1949
@ :: Historické foto ::
Mar 14 2013, 13:41 (UTC+0) |
| Kluknava, okres Gelnica: Táto fotografia pochádza z päťdesiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej poľnohospodárov z roľníckeho družstva pri jednom z prvých traktorov a kosačke. Ako takmer vo všetkých dedinách, aj tu bolo založenie jednotného roľníckeho družstva sprevádzané nátlakovými až násilníckymi akciami a gazdovia nemali záujem odovzdať svoje generáciami obhospodarované majetky družstvu. I keď asi polovica mužov z obce pracovala v baníctve a hutníctve, druhú polovicu živila pôda a dobytok. Jednou z nátlakových foriem na súkromníkov bolo stanovenie kontingentov, čiže povinných a bezplatných odvodov z pestovania a chovu v prospech štátu. Gazdovia tak museli odovzdávať časť úrody v obilí, mlieko, vajcia, bravčové mäso, kožu z prasiat, ba dokonca aj ľan či konope, ak ich pestovali. Odvody boli kvantitatívne presne stanovené a v rokoch zlej úrody im neostalo skoro nič. V máji 1949 začali na Spiši vznikať prvé prípravné výbory na zakladanie družstiev. Zvyčajne do nich vstupovali tí, ktorí nemali skoro žiadnu zem či iný majetok. Do konca roku vzniklo v troch spišských okresoch 19 jednotných roľníckych družstiev, v gelnickom sedem, v levočskom tiež sedem a v spišskonovoveskom päť. Takéto družstvo vzniklo aj v Kluknave. O tom, že zakladatelia boli takmer bezzemkovia, svedčí skutočnosť, že začali spoločne hospodáriť len na dvanástich hektároch. Tie predtým ani nepatrili im, ale boli komunistami vyvlastnené z majetkov cirkvi a niekdajšej súkromnej školy (tzv. učiteľský pozemok). Na Slovensku vznikol na pomoc družstevníkom Jednotný zväz slovenských roľníkov, ktorý mal pomáhať pri nakupovaní techniky a osiva, prípadne odbornými radami. U súkromných poľnohospodárov však nenašiel oporu a menšinovému družstvu tiež veľmi nepomáhal. Slavomír Szabó *** Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|