Košice: Seminárny kostol
@ :: Okolie ::
Mar 14 2013, 17:44 (UTC+0) | 
. 
|
Košice: Po Dominikánskom kostole je to druhý najstarší kostol v Košiciach. Jeho oficiálny názov je Seminárny kostol sv. Antona Paduánskeho, ale známy je aj pod názvom Františkánsky kostol. Oproti Dómu sv. Alžbety je dlhší o viac než osem metrov. Kedysi mal prívlastok aj “vojenský” kostol, pretože v čase jeho nefunkčnosti v ňom boli vojenské sklady, potom ho na bohoslužby využívali kuruckí vojaci a nakoniec i pretože ho na konci II. svetovej vojny vyrabovali osloboditelia IV. ukrajinského frontu.
História pamiatky
Dátum začiatku výstavby chrámu na tomto mieste nie je známy. Vieme len toľko, že tu stál kostol, ktorý vyhorel a v roku v roku 1333 dali súčasnú stavbu v gotickom štýle na z ruín starého chrámu postaviť páni z Perína, čiže Peréniovci (Perényi). Patrocínium (zasvätenie patrónovi) patrilo sv. Muklášovi. Výstavbu dokončili až v roku 1405.
Rok 1556 bol pre Košice katastrofický v tom zmysle, že pri požiari vyhorelo takmer celé centrum včítane Dómu sv. Alžbety, Urbanovej veže, ale aj Kostola sv. Mikuláša. Ten na rozdiel od iných stavieb ostal neopravený a zriadili v ňom vojenský sklad. V rokoch 1600 až 1640 sa počas reformácie dostal do vlastníctva protestantov, v roku 1640 sa vrátil katolíckej františkánskej reholi.
Napriek tomu, že šlo o veľmi poškodený chrám, dostalo sa mu mimoriadnej pozornosti. V rokoch 1650 až 1671 totiž Jáger dobyli a držali tureckí dobyvatelia a jágerský biskup sa premiestnil so svojim úradom do Košíc. Z pôvodného kostola sv. Mikuláša bola opravená iba svätyňa (v danom čase uzatvorená a oddelená od lode chrámu). Práve v tejto svätyni slúžil biskup svoje omše, teda v rokoch 1650 až 1671 bol kostol v pozícii katedrály.
Dostatočnej pozornosti sa mu venovalo aj počas kuruckých povstaní. Otčim Františka II. Rákociho, ktorým bol Imrich Tököli, v roku 1682 vydal katolícke kostoly luteránom. V rukách katolíkov ostal len tento chrám.
Neskorším návratom katolíkov (teda i františkánov) sa začalo s opravou kostola a a zasvätili ho sv. Antonovi Paduánskemu. Rekonštrukčné práce sa konali v rokoch 1718 až 1724 a získal terajšiu barokovú podobu. V roku 1778 ho však postihol ďalší požiar, pri ktorom sa roztavili štyri zvony aj vežové hodiny.
Keď cisár Jozef II. rozpustil rády žobravých mníchov, v Košiciach zanikol aj rád Františkánov. V Košiciach ostal jediný, ktorý sa volal Sebald Swoboda. V roku 1804 vzniklo v Košiciach biskupstvo, ktoré vyžadovalo vlastný seminár. Práve jeho založením bol Sebald Swoboda poverený a tak sa tento kostol stal seminárny. Počas napoleonských vojen bol však obsadený a opäť (azda dáky zvyk?) slúžil ako vojenský sklad.
História sa zopakovala aj v inej pozícii tohto chrámu. V 19. storočí opravovali Dóm sv. Alžbety a biskup hľadal nový svätostánok na svoje bohoslužby. Jeho voľba padla na kostol biskupského semináru a tak sa na čas opäť stal katedrálou.
Vojaci súvisia s týmto chrámom ešte jedným neschválne známym skutkom z 19. januára 1945. Keď Košice oslobodila 18. armáda IV. ukrajinského frontu, jej vojaci vtrhli do kostola vyrabovali ho.
Súčasnosť pamiatky
I keď kostol pôvodne postavili ako gotický, prešiel barokovou prestavbou. To sa prejavuje aj na priečelí, kde sa však zachovalo niekoľko gotických reliéfov. Prvý zobrazuje ukrižovania Pána. Ïalej sú to sochy sv. Františka, sv. Antona Paduánskeho, sv. Kláry a sv. Margaréty. Najvyššie je uložená kamenná plastika Blahoslavenej Matky s anjelmi.
Pohľadom zvonku možno pozorovať ešte jednu architektonickú zaujímavosť. Veža nie je predstavaná za západnej strane lode chrámu, ako to býva zvykom, nevstupuje sa teda dnu cez ňu, ale týči sa až vzadu nad sakristiou. Táto kostolná architektúra je charakteristická iba pre františkánov a dominikánov. (Podobne je na to Dominikánsky kostol na Dominikánskom námestí.)
Pri vstupe dovnútra návštevníka zaujme barokový interiér, ktorý pochádza z rokov 1760 až 1770.
Výnimočne vysoké sú sochy na oltári. Sv. Peter a sv. Pavol majú vyše troch metrov. Pre oltár je celkovo typické veľkolepé stvárnenie netypickou rokovou konštrukciou s baldachýnom a postavou sv. Karola Bartolomejského. Oltárny obraz namaľoval viedenský maliar Michal Unterberger. Zobrazuje Pannu Máriu s dieťaťom Ježišom a so sv. Antonom Paduánskym.
V chrámovej lodi sa nachádza sedem bočných kaplniek s oltármi sv. Petra z Alkantaru, Panny Márie, Svätej Rodiny, Lourdskej Panny, sv. Vendelína, sv. Jána Nepomuckého a sv. kríža.
Priamo pod hlavným oltárom je umiestnená krypta, v ktorej spočíva zakladateľ Košickej univerzity v 17. storočí – jágerský biskup Benedikt Kisdy.
Prístupnosť pamiatky
Seminárny kostol patrí pod Farnosť sv. Alžbet. Otvorený je len počas bohoslužieb.
Aktuálny rozpis bohoslužieb je vždy na webe: http://www.dokostola.sk/kostol/seminarny-kostol-sv-antona-paduanskeho
Kontakt
Seminárny kostol sv. Antona Paduánskeho
Hlavná 81
040 01 Košice
Tel. - Farnosť sv. Alžbety: +421 55 622 15 55
web: www.dom.rimkat.sk
e-mail: dom@rimkat.sk
V prípade záujmu o renomovaných sprievodcov mestom Košice odporúčame:
PhDr. Milan Kolcun – v slovenčine, ruštine, angličtine a španielčine
Mobil: +421 905 550 656
Web: www.potulka.sk
E-mail: kolcun@potulka.sk
Alžbeta Czimová – v slovenčine, v maďarčine
Mobil: +421 903 470 986
Web: www.potulka.sk
E-mail: alzbetaczimova@stonline.sk
Ing. Zoltán Balassa – v slovenčine, v češtine, v maďarčine
Mobil: +421 915 341 930
Web: www.potulka.sk
E-mail: bazalt@gmail.com
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
