Košice: Dóm svätej Alžbety
@ :: Okolie ::
Mar 21 2013, 15:31 (UTC+0) | Košice: Dóm sv. Alžbety je architektonickou dominantou Košíc, perlou vrcholnej gotiky na Slovensku a bezpochyby miesto s nedoškriepiteľným géniom loci. Priblížiť túto katedrálu už len z hľadiska historických udalostí, ktoré sa k nej viažu, je námet na hrubú knihu. Jej tajomstvá, zvláštnosti, dlhý zoznam artefaktov vysokej historickej i umeleckej ceny - to všetko v kompaktnom celku nie je možné podrobnejšie obsiahnuť ani pri dvoch, troch návštevách.
História
Dóm sv. Alžbety stojí na mieste, kde sa už pravdepodobne v 11. storočí nachádzal románsky kostol. Ten bol zasvätený sv. Michalovi. Jeho interiér mal plochu 520 štvorcových metrov. V štyridsiatych rokoch 13. storočia sa zmenilo patrocínium a zasvätili ho sv. Alžbete Durínskej, zvanej tiež sv. Alžbeta Uhorská. Niekedy okolo roku 1380 ho však postihol požiar a kompletne vyhorel.
Súčasný kostol, pre ktorý je charakteristická vrcholná gotika, vznikol na základoch pôvodnej stavby. V dôsledku toho i dnes možno v chráme pozorovať niekoľko fragmentov románskeho slohu. Patrí k nim soška leva, bronzová krstiteľnica a zopár náhrobných kameňov.
Nový chrám začali stavať koncom 14. storočia a ukončili ho v roku 1508. Pravda je však taká, že katedrála vlastne nebola podľa pôvodných plánov nikdy dostavaná. Svedčí o tom najmä rozdiel medzi severnou (Žigmundovou) vežou a južnou (Matúšovou) vežou. Práve južná veža nebola podľa projektu ukončená, ale zastrešili ju.
Výstavbu dómu podporovali mnohí mocní nielen z mesta, kraja, ale aj z kráľovského trónu či pápežského stolca. K donátorom patrí aj kráľ Žigmund Luxemburský (1368 – 1437), ktorý sa v roku 1387 stal uhorským kráľom. Tiež pápež Bonifác IX. (1350 – 1404), ktorý v roku 1402 vydal odpustkovú bulu. Tá sľubovala odpustenie hriechom tým pútnikom, ktorí prispejú na stavbu dómu. Podpora Žigmunda Luxemburského sa prejavila aj dodaním najlepších stavebných majstrov tej doby. Na stavbe chrámu pracoval aj jeho osobný dvorný architekt Peter z Budína. Aj z toho dôvodu na pamiatku štedrého kráľa a cisára sa severná veža (,odkiaľ je možná vyhliadka na Košice,) nazýva Žigmundova. Južná, nedokončená, zasa Matejova podľa kráľa Matej Korvína (1443 – 1490), ktorý bol výstavbe a oprave chrámov naklonený. (Mnohé z nich totiž boli zničené po predchádzajúcich nájazdoch post-bratríkov vedených Jánom Jiskrom.)
Po smrti Mateja Korvína nastali o uhorský trón boje a v roku 1491 obliehal Košice Ján Albrecht (1459 – 1501). Po prvýkrát v histórii bolo mesto obstreľované kanónmi. Niektoré strely zasiahli aj katedrálu a poškodil ju. Opravovať sa začalo až v rokoch 1496 až 1498, kedy na Severnú (Žigmundovu) vežu umiestnili aj hodiny.
K ďalším katastrofám patril rok 1556, kedy Dóm svätej Alžbety vyhorel. Po rozsiahlej oprave kostol získali protestanti. Od roku 1597 mala v Košiciach svoje zastúpenie aj Jágerská (Egerská) kapitula. Tá vyvíjala intenzívne snahy o prinavrátenie katedrály katolíkom. To sa podarilo až v roku 1604, keď katolíci kostol násilne obsadili. Vzápätí vypuklo protihabsburské povstanie pod velením Štefana Bočkaja (István Bocskai). Štefan Bočkaj Dóm svätej Alžbety násilne obsadil a venoval opäť kalvínom. Patril im do roku 1671, kedy zasiahol cisár Leopold I. (1640-1705) a bol opäť katolícky. Zároveň ho začali opravovať. No kurucké povstanie Imricha Tököliho (Imre Thököly) spojené s ovládnutím Košíc spôsobili, že počas rokov 1682 až 1685 sa chrám stal opäť protestantským. Potom dóm získali rímski katolíci a už sa viac jeho príslušnosť k cirkvi nezmenila. V čase kuruckého zovretia však z dómu zmizli viaceré zlaté monštrancie, kalichy a iné nesmierne vzácne i drahé premety.
V roku 1706, keď Košice patrili ďalšiemu z radov kurucov – Františkovi II. Rákocimu (Rákoczi), Košice obliehal cisárov generál Jean Louis Rabutin de Bussy a spustil na mesto mohutnú paľbu z kanónov. A opäť si to odniesol aj dóm.
Požiar v roku 1775 priniesol veľkú skazu, po opätovnej renovácii získala severná (Žigmundova) veža súčasnú barokovo-rokokovú helmicu.
Pohrôm asi nebolo dosť, v roku 1834 zasiahlo Košice zemetrasenie a v roku 1845 zasa povodeň. Vyplavené ostalo celé centrum mesta včítane dómu, dokonca sa v ňom na viacerých miestach prepadla dlažba. Nasledujúca rekonštrukcia trvala sedem rokov od roku 1856 do roku 1863. I keď snahou bolo zachovanie pôvodného gotického štýlu, vyžadovalo si to aj niektoré „negotické“ zásahy (našťastie v štýle neogotiky), aby to vydržala statika narušená pohromami. To sa celkom nepodarilo doriešiť, stále hrozilo prepadnutie klenby chrámu.
Ïalšia rekonštrukcia začala teda už v roku 1872 a počas nej sa zväčšil počet vnútorných podporných pilierov. Katedrála sa naviac po dlhých rokoch zmenila z trojloďovej na päťloďovú.
Súčasnosť
S plochou 1 200 štvorcových metrov je Dóm sv. Alžbety najväčším kostolom v Slovenskej republike. Podľa cirkevnej správy je hlavným kostolom Košickej rímsko-katolíckej arcidiecézy a zároveň farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach.
Dåžka stavby je 60 metrov, výška 36 metrov. Najvyššia je severná veža, ktorá má niečo cez 59 metrov. Svätyňa je typická gotickým polygonálnym uzáverom. Hlavná loď so štyrmi bočnými loďami vytvára pôdorys gréckeho kríža. Kamenárske práce na chráme sa radia medzi vrchol gotického umenia Strednej Európy.
Dóm sv. Alžbety je najväčšou sakrálnou stavbou mestskej pamiatkovej rezervácie. Tá sa nachádza v samotnom centre Košíc, zahàňa 608 objektov a s plochou 85,5 hektára je najväčšou na Slovensku.
V interiéri katedrály sa nachádza množstvo sakrálnych a aj historicky výpovedných sôch, plastík a malieb vysokej umeleckej hodnoty. Priblížme si aspoň dominantu – hlavný oltár.
Oltár sv. Alžbety – pomenovaný patrónky dómu, pri troche odľahčenia možno označiť ako feministický. Je asi jediný, ktorí z panteónu svätých vyzdvihuje iba ženy. Z toho sú dve Alžbety. Prvou plastikou zľava je stvárnená sv. Alžbeta Biblická, ktorá bola matkou sv. Jána Krstiteľa. Uprostred sa nachádza Panna Mária s malým Ježiškom. Napravo je umiestnená plastika sv. Alžbety Uhorskej (Durínska) (1207 – 1231). V rukách drží symboly svojej činnosti dobrodenia - nádobu a lyžicu na kàmenie hladných a chudobných. Oltárne krídla zdobia maľby s výjavmi z jej života. Zadná strana oltárnych krídiel nesie obrazy výjavov zo života Panny Márie. Oltár vznikol v rokoch 1474 – 1477.
Pod oltárnou skriňou je vyobrazenie piatich rozumných a piatich nerozumných panien. Symbolika približuje biblické podobenstvo, ktoré hovorí, že človek má byť na svoje veľké chvíle vopred pripravený. Zatiaľ čo všetky panny čakali na ženíchov, iba niektoré si pripravili lampáše, ak by ich nastávajúci prišli v noci. A iba tie, ktoré mali v lampách dosť oleja, dosiahli svoje vytúžené šťastie.
Kontakt
Dóm sv. Alžbety
Hlavná ul.
040 01 Košice
Adresa fary:
Farnosť sv. Alžbety
Hlavná 26
040 01 Košice
Otváracie hodiny pre turistov:
(pre aktuálne údaje si pozrite aj nižšie uvedený web)
pondelok: 13.00 – 17.00
utorok: 9.00 – 17.00
streda: 9.00 – 17.00
štvrtok: 9.00 – 17.00
piatok: 9.00 – 17.00
sobota: 9.00 – 13.00
nedeľa: v chráme sa sprievodcovské služby neposkytujú
Okrem interiéru dómu si je možné urobiť vyhliadku na .centrum Košíc z veže, navštíviť kryptu Františka II. Rákociho, prípadne blízku gotickú Kaplnku sv. Michala.
Vstupné:
(pre aktuálne údaje si pozrite aj nižšie uvedený web)
Interiér chrámu
- dospelí a študenti: 1,50 eur
- deti: 70 centov
Krypta Františka II. Rákociho
- dospelí a študenti: 1 euro
- deti: 70 centov
Vyhliadková veža
- dospelí a študenti: 1,50 eur
- deti: 70 centov
Kráľovské schody
- dospelí a študenti: 70 centov
- deti: 70 centov
Kaplnka sv. Michala
- dospelí a študenti: 1 euro
- deti: 1 euro
telefón – Dóm – číslo pre turistov platné len v čase otvorenia: +421 918 690 546 – v slovenčine, v maďarčine
telefón na Farnosť sv. Alžbety: +421 55 622 15 55
web: www.dom.rimkat.sk
e-mail: dom@rimkat.sk
V prípade záujmu o renomovaných sprievodcov mestom Košice odporúčame:
PhDr. Milan Kolcun – v slovenčine, ruštine, angličtine a španielčine
Mobil: +421 905 550 656
Web: www.potulka.sk
E-mail: kolcun@potulka.sk
Alžbeta Czimová – v slovenčine, v maďarčine
Mobil: +421 903 470 986
Web: www.potulka.sk
E-mail: alzbetaczimova@stonline.sk
Ing. Zoltán Balassa – v slovenčine, v češtine, v maďarčine
Mobil: +421 915 341 930
Web: www.potulka.sk
E-mail: bazalt@gmail.com
GPS: N 48° 43' 12,82'' / E 021°15' 27,89''
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
