Turňa nad Bodvou: Československí legionári v roku 1919
@ :: Historické foto ::
May 13 2013, 21:19 (UTC+0) | 
|
Turňa nad Bodvou, okres Košice-okolie: Táto fotografia vznikla v roku 1919 a vidíme na nej československých legionárov, ktorí v týchto miestach prišli udržať poriadok na slovensko-maďarských hraniciach.
Po I. svetovej vojne boli hranice Československa vytýčené s mnohými výhradami na našej i maďarskej strane. Bolo zrejmé, že sa budú čiastočne upravovať. Vo februári 1919 Najvyššia vojenská rada na Mierovej konferencii v Paríži určila novú demarkačnú čiaru, podľa ktorej by k územiu Slovenska mali patriť aj Bukové vrchy, pohorie Matra a mestá Miškovec a Blatný Potok (Miskolc a Sárospatak). Maďarsko prudko protestovalo. V tejto situácii maďarský prezident Mihályi Károlyi vsadil na boľševický režim. Na Slovensku bolo 25. 3. 1919 vyhlásené stanné právo ako jeden z prostriedkov na zachovanie československej štátnosti, pretože v Maďarsku vznikla Maďarská republika rád, na čele ktorej stál komunista Béla Kuna. Maďarská Červená armáda vtrhla na územie Československa a na východe ho obsadila až po Bardejov. Na obhajobu našej krajiny sa intenzívne postavilo najmä Francúzsko, ktoré bolo pripravené zasiahnuť aj vojensky. Na stranu Maďarov by sa však pridali štáty, ktoré vojnou prišli o mnohé územia, takže de facto hrozilo, že I. svetová vojna bude mať pokračovanie.
Ešte len čerstvo formovaná armáda nového štátu Československo zažila prvú ostrú skúšku. Niektoré jej zložky však boli vytvorené už počas vojny v zahraničí a tie i teraz zohrali kľúčovú úlohu. Na pomoc Košiciam prišiel 32. peší pluk "Gardský" a 30. peší pluk "Aloisa Jiráska".
Hranice nakoniec presne určila až Trianonská dohoda, ktorú prijali zástupcovia Československa i Maďarska 4. júna 1920 v zámku Grand Trianon pri Paríži. Maďarskú delegáciu viedol gróf Albert Apponyi, zástanca politiky veľkého Uhorska. Spojenci maďarské argumenty neuznali. K zmene hraníc však nakoniec došlo, a to oklieštením územia dovtedajšieho Československa. Modifikovala sa však iba hranica od Ipľa na východ, ktorá bola pôvodne južnejšie. O demarkačnej čiare, podľa ktorej by k Československu patrili aj Miskolc a Sárospatak, sa už nerokovalo.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
