Klin nad Bodrogom: Ruiny románsko-gotického kostola
@ :: Trebišov - okolie ::
Aug 26 2013, 13:16 (UTC+0) | Klin nad Bodrogom, okres Trebišov: Na konci obce blízko starého koryta rieky Bodrog sa nachádzajú ruiny kostola z tretej tretiny 13. storočia. Historický chrám na okraji dediny je nie celkom bežná, ale v tomto prípade možno nájsť súvislosť práve s riekou, ktorá sa v minulosti pravidelne vylievala. Ešte aj v roku 1974 tu za obeť povodniam padlo 16 domov. ¼udia sa presťahovali do vyšších polôh, domy zbúrali, ale kostol ostať stáť. V súčasnosti (podľa grantových možností) prechádza renováciou a je možné, že sa dočká aj úplnej rekonštrukcie.
História pamiatky
Kostol pochádza z tretej tretiny 13. storočia a pôvodne bol zasvätený Zjaveniu pána. Ako v mnohých iných chrámoch, aj tu v 14. storočí vznikli gotické fresky, avšak nezachovali sa už ani fragmentálne, skôr iba náznakovo. Nie sú presné záznamy, ako v časoch reformácie a protireformácie prechádzal z rúk katolíkov k protestantom a naopak. Vieme však, že počas kuruckých povstaní bol vážne poškodený a v roku 1733 sa v ňom bohoslužby istotne nekonali, pretože hrozilo jeho zrútenie. Pravdepodobne stavbu opravili, pretože podľa historických záznamov z roku 1782 ho od kalvínov dostali do vlastníctva katolíci.
O tom, že kostol ďalej slúžil svojmu účelu svedčí aj skutočnosť, že v roku 1849 ho znova opravili, avšak sakristiu zbúrali v dôsledku porušenia jej statiky. Povodne Bodrogu si opäť vyžiadali svoju daň, takže došlo až na zrútenie stropu a od roku 1907 je chrám vedený iba ako opustená ruina.
Súčasnosť
Od roku 1988 sa chrám postupne rekonštruuje. V súčasnosti má novú strechu. Pri ňom stojaca zvonica (mladšieho dáta) už rekonštrukciou prešla. V lodi kostola sa v súčasnosti (2013) nachádza drevená konštrukcia podopierajúca východnú časť presbytéria. V jeho bočnej stene sa zachoval výklenok pastofória, kde sa v stredoveku (keď sa ešte nepoužívali oltáre) odkladala monštrancia. Gotické prvky sú pozorovateľné na viacerých miestach. Príkladom je už zamurovaný, ale viditeľný poltár dverí, ktoré viedli do niekdajšej sakristie. Pôvodná valivá klenba chrámu je však typická pre ešte starší románsky sloh.
Prístupnosť pamiatky
Kostol je otvorený, voľne prístupný. Rovnako tak i zrekonštruovaná zvonica.
spracoval: Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
