Moldava nad Bodvou: Moldavská jaskyňa
@ :: Okolie ::
Sep 27 2013, 06:47 (UTC+0) | Moldava nad Bodvou, okres Košice-okolie: Priamo v intraviláne mesta Moldava nad Bodvou sa nachádza viacero jaskýň, z ktorých sú najznámejšie Moldavská jaskyňa a Mníchova diera. Patria do podzemného jaskynného systému Slovenského krasu a rovnako ako ostatné jaskyne tejto oblasti aj pod ochranu UNESCO. Moldavská jaskyňa je aj úzko spojená s najstaršou históriu mesta.
Najväčší labyrint
Moldavská jaskyňa má so svojou spleťou doposiaľ preskúmaných chodieb vyše tri kilometre. Je štrnástou najdlhšou jaskyňou na Slovensku. Chodby vedúce v rozličných horizontálnych rovinách a prepojeniach sa však nachádzajú približne iba na ploche 350 x 250 metrov. Tvoria dokonalý labyrint, ktorý mnohí jaskyniari uvádzajú ako najväčší a najkomplikovanejší v našom podzemnou svete. Vstup bez podrobnej mapy sa neodporúča ani speológom.
Výzdoba
Moldavská jaskyňa nie je veľmi bohatá na krasovú výzdobu. Príčin je niekoľko. Je známa už od predhistorických čias a bývala obývaná človekom. Rovnako tomu bolo i v stredoveku a veľmi navštevovaná bola ešte aj pred niekoľkými desaťročiami, kým vstupu do nej nezabránili silné mreže. Skromná výzdoba bola v mnohých prípadoch zničená.
Druhým dôvodom je skutočnosť, že jaskyňa pravdepodobne ešte pred niekoľkými desaťročiami - teda pred dôkladným zmapovaním - vyzerala inak. Bola menšia, resp. viaceré jej chodby boli zaliate vodou. Je tu vysoká pravdepodobnosť doposiaľ neobjavených rozľahlých podzemných priestorov pod severnejšou časťou toku rieky Bodva. Voda do nich mohutne presakuje na viacerých miestach. Napríklad v určitých úsekoch pred vstupom do Moldavy je v koryte vyššia hladina ako v samotnom meste. Rokmi sa tieto priesaky pravdepodobne zväčšujú a počas teplých liet Bodva na viacerých miestach takmer vysychá. Je tu teda vysoká pravdepodobnosť, že mnohé zo súčasných chodieb Moldavskej jaskyne boli ešte pred čosi polstoročím viacej zaplavené prúdiacou podzemnou vodou a jaskynná výzdoba sa v nich nevytvorila. Typická krasová jaskyňa vymodelovaná v bielom vápenci má však so svojich stenách prítomné aj železo a mangán, v dôsledku čoho je zaujímavá i červeno-hrdzavým a čiernym sfarbením stien.
História
Podrobnejšie písomné záznamy o jaskyni jestvujú až z roku 1924, keď ju preskúmal čatár Bluma. Po ňom (a isto aj pred ním) to bol celý rad speológov, ale tiež archeológov, ktorých výskumy potvrdili osídlenie už ľudom kyjatickej kultúry, teda v neskorej dobe bronzovej približne 1100 až 700 p.n.l. Dôležitý bol výskum v roku 1977, ktorý viedli archeológovia Dárius Gašaj a Ladislav Olexa. Keramické nálezy potvrdili osídlenie jaskyne v čase stredoveku. Neskôr to potvrdili aj kostrové nálezy z daného obdobia. Otázne je, prečo by v stredoveku bývali ľudia v jaskyniach. V tomto prípade azda možno hovoriť o predpoklade potvrdenia povesti, podľa ktorej sa jaskyňa stala útočiskom obyvateľov Moldavy v čase tatárskych vpádov. Príbeh o tomto je literárne zachytený a spracovaný v poviedke Tma chlieb.
Výpovednú hodnotu majú aj nápisy na stenách jaskyne. Dnes by sme to vnímali ako vandalizmus, ale najstarší z doposiaľ objavených nápisov pochádza z roku 1624 a viaceré z 19. storočia.
Prístupnosť
Moldavská jaskyňa nie je verejnosti prístupná. Jej vchod chránia mreže, ktoré každým rokom potrebujú opravu, lebo sa ich snaží niekto vylomiť, aby sa dostal dovnútra. Aj z toho dôvodu tu neuvádzame GPS vchodu. Jaskyňa patrí pod najvyšší, teda 5. stupeň ochrany. Vstup do nej je prísne zakázaný pod hrozbou vysokej pokuty.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
