Kluknava: Zvonica sv. Floriána
@ :: Gelnica - okolie ::
Oct 03 2013, 14:42 (UTC+0) | 
. 
|
Kluknava, okres Gelnica: Približne uprostred dediny v uličke blízko modrej turistickej značky sa nachádza zvonica sv. Floriána. Je pri nej jeho socha a vo vnútri sa nachádza malý zvon. Bola postavená už v roku 1795.
Svätý Florián je patrónom hasičov a zvonica mala za účel slúžiť predovšetkým im. Rok, kedy bola postavená, nie je náhodný a zapadá do čias vzniku organizovaných hasičských zborov. Povinnosť chrániť obce pred požiarmi stanovila už cisárovná Mária Terézia (1717 - 1780) a jej syn Jozef II. (1741 - 1790). Ochrana sa poväčšinou konala aj prostredníctvom zavedenia tzv. nočných vartášov (strážnikov), ktorí po celú noc obchádzali obec a dávali pozor, či niekde nehorí. V prípade potreby mali za úlohu zobudiť celú dedinu a najvhodnejší spôsob na to bolo zvonenie. Keďže zvony sa nachádzali najmä v zatvorených kostoloch (len niekde v samostatne stojacich kostolných zvoniciach), obce si často budovali takéto hasičské zvoničky.
Okrem zvolávania na bohoslužby, oznamovanie úmrtia, svadieb, pohrebov, či nebezpečenstva blížiaceho sa vojska sa v minulosti zvony využívali aj na zaháňanie búrok. Najmä v letnej búrke videli dedinčania ničiteľa úrody a tým často aj ich jediného spôsobu obživy. Keď sa zhàňali búrkové mraky, zvony začali vyzváňať, „aby ich rozohnali“. Takto sa súčasne zvonilo vo všetkých dedinách na okolí a dodnes žijú pamätníci, ktorí tvrdia, že to bolo údajne účinné a „dunenie zvonov rozohnalo mračná“. Zvonica sv. Floriána v Kluknave sa na tento účel používala ešte aj koncom štyridsiatych rokoch 20. storočia.
Povinnosť chrániť obce pred požiarom a schopnosť požiare likvidovať sa ešte za čias Rakúsko-Uhorska premietla do zákonnej povinnosti zriaďovať obecné požiarne zbory. Uhorské ministerstvo vnútra vydalo nariadenie č. 5388-II./1898, podľa ktorého muselo vedenie obce hasičov podporovať a zabezpečiť im techniku. V prípade poškodenia zdravia pri hasení mala dedina za povinnosť postarať sa doživotne o invalida a jeho rodinu a v prípade úmrtia musela obec finančne podporovať jeho ženu až do jej úmrtia a jeho deti až do čias ich dospelosti. Za I. ČSR mali poisťovne za povinnosť prispievať obci na protipožiarnu ochranu. Na sume sa dohodla s poisťovňou obec podľa výšky poistiek proti požiarom, ktoré mala poisťovňa uzatvorené s občanmi obce a organizáciami pôsobiacimi v obci. Druhým kritériom výšky podpory zo strany poisťovne boli riziká požiarov v dedine. S uzatváraním takýchto zmlúv údajne problémy neboli, pretože aj poisťovniam záležalo na tom, aby nikde nehorelo.
Pokiaľ sa v obci nenašli dobrovoľníci, ktorí by chceli robiť hasičov, povinnosťou richtára bolo zamestnať jedného hasiča na plný úväzok. Ten mal na starosti predovšetkým prevenciu pred požiarmi a požíval niečo, čo sa dnes nazýva štatút verejného činiteľa. Mohol kontrolovať dvory aj rôzne výrobné prevádzky a udeľovať príkazy, ktorých nesplnenie bolo trestané pokutami. Povinnosťou obce bolo okrem toho zamestnávať naďalej aj nočných strážnikov.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
