Pozdišovce
@ :: Michalovce - okolie ::
Feb 09 2007, 11:16 (UTC+0) | 
Erb obce 
Obecný úrad 
Neskororenesanèný kaštie¾ 
Pamätník osobnostiam obce 
Pamätná izba v obecnom úrade 
Pamiatkovo chránená krypta z 19. storoèia 
Gotický kostol 
Grécko-katolícky chrám 
V uliciach obce 
V uliciach obce 
V uliciach obce 
V uliciach obce |
Poloha
Obec Pozdišovce sa nachádza v Košickom samosprávnom kraji v okrese Michalovce. Prechádza ňou cesta E 50 medzi Košicami a Michalovcami. Pozdišovce sú od Michaloviec vzdialené 4 km západným smerom. Obec geograficky leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny, pričom severná a západná časť chotára sa už nachádza na miernych svahoch Pozdišovskej pahorkatiny.
Nadmorská výška v strede obce je 122 metrov, chotár obce má nadmorskú výšku od 107 do 210 metrov. Presná poloha obce na mape: - - - klikni tu - - -.
História obce
Najstaršie známky osídlenia chotára súčasnej obce sú črepy neolitickej kultúry z 5. až 4. tisícročia pred naším letopočtom, ktoré archeológ K. Andel našiel v lokalitách Arenda a Kamenec. V 4. až 2. tisícročí zasa toto územie obýval ľud kultúry východoslovenských mohýl. Osídlenie v dobre bronzovej dokladajú keramické nálezy, ako i nález bronzových mečov liptovského typu. V Pozdišovciach sa našla aj minca rímskeho cisára Theodocia II., ktorá dokladá osídlenie a obchodné cesty z doby rímskej, čiže 1. až 4. storočia nášho letopočtu.
Prvú písomnú zmienku o Pozdišovciach poznáme z roku 1315, podľa ktorej toto panstvo získal rod Ákošovcov. V tridsiatych rokoch 14. storočia už stál v obci kostol a slúžil v ňom kňaz Peter. Patronícium bol dané svätému Jurajovi, avšak najneskôr v roku 1598 prešiel kostol zo správy rímsko-katolíckej cirkvi pod evanjelickú. Historik Uličný predpokladá, že kostol tu stál už pred 14. storočím a Pozdišovce boli osídlenou dedinou už pred 11. storočím.
Od roku 1435 do polovice 15. storočia tu stál aj hrádok, ktorý patril šľachticovi Mikčovi, prípadne jeho synovi Ladislavovi. Sídlila v ňom jedna vetva rodu Ákošovcov. Od polovice 15. storočia patrila obec Šemšeiovcom a od roku 1640 Sirmaiovcom. V roku 1648 postavil Peter Sirmai neskororenesančný kaštieľ, ktorý sa tu nachádza dodnes.
V druhej polovici 16. storočia, keď sa daň kráľovi vymeriavala podľa rozlohy polí, Pozdišovce daň neplatili. Hlavnou formou obživy tu totiž bolo hrnčiarstvo, takže polia neboli dostatočne veľké na zdanenie. V roku 1600 tu stálo 32 obývaných domov, tiež kaštieľ, kostol, škola a fara. V roku 1715 bolo v Pozdišovciach už osem sedliackych sídiel, v roku 1720 už dvanásť, tiež niekoľko domácností drobných zemanov. Bol to slušný nárast, keďže Tököliho povstanie, ako aj povstanie Františka II. Rákociho, expanzia Turkov a nasledujúce morové epidémie zapríčinili vyľudnenie i zánik mnohých obcí.
Pomerne veľký rozkvet Pozdišoviec nastal v 19. storočí. Stáli tu tri kaštiele, tri mlyny asi 200 obývaných domov. Zatiaľ čo v roku 1869 malo mesto Michalovce asi 3 500 obyvateľov, v Pozdišovciach ich žilo vyše 1 400. O tom, že išlo o obec väčšieho významu, svedčí aj súpis obyvateľstva, kde sa spomínajú také zamestnania ako komorné, krajčíri, alebo kočiši.
Koniec nemeckej okupácie za II. svetovej vojny v Pozdišovciach nastal 29. novembra 1944. Pritom susedné Michalovce boli oslobodené už 26. novembra. O Pozdišovce sa viedli ťažké boje, ktoré trvali tri dni a Červená armáda nasadila aj kaťuše.
Pôvod názvu obce
V 14. storočí sa obec uvádzala ako Pozdych, ale tiež Pazdych. Ide o odvodeninu z mena slovanského pôvodu Pozdiš. Ak by obec vznikla niekedy v 13. storočí, na historických listinách by mala maďarskú koncovku –falva, -háza, -teleke, alebo inú, ako sa dávali k názvom osídlených území. Aj podľa toho historik Uličný predpokladá, že názov obce siaha pred 11. storočie.
Súčasnosť obce
Začiatkom roku 2007 žilo v obci 1284 obyvateľov. V Pozdišovciach sa nachádza materská škola, základná škola, pohostinstvo. Obec nemá ubytovacie kapacity pre turistov a reštauráciu s ponukou teplej stravy, za týmto účelom je vhodné navštíviť blízke Michalovce.
V Pozdišovciach sa nachádza neskororenesančný kaštieľ, mlyn z 19. storočia ako chránená technická pamiatka, tiež zemianska kúria, gotický kostol a na miestnom cintoríne chránená pamiatka - hrobka z 19. storočia. Rybári ocenia možnosť rekreácie pri vodnej nádrži postavenej na potoku Lipovca.
K miestnej kultúre nepochybne patrí hrnčiarstvo, o ktorom poznáme prvý písomný záznam z roku 1416. Hrnčiarsky cech tu bol založený v roku 1743 a dodnes tu pracujú keramické závody. Každý rok sa tu usporadúva festival ľudovej kultúry.
Kontakt
Obecný úrad Pozdišovce
Pozdišovce 144
072 01 Pozdišovce
Telefón: 056 / 647 22 03
Web: http://www.pozdisovce.host.sk/
E-mail: ocu.pozdisovce@stonline.sk
Spracoval: Slavomír Szabó
Použitá literatúra:
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (vydavateľ VEDA, 1973)
Ferdinand Uličný: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy (vydavateľ Zemplínska spoločnosť, 2001)
Almanach Zemplína (vydavateľ Okresný výbor KSS v Michalovciach, 1958)
Mikuláš Jáger: Pozdišovce (vydal Obecný úrad Pozdišovce, 1995)
Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo
Kaštieľ rodiny Sirmaiovcov
Gotický (barokizovaný) kostol
Historický organ
Pamätník národným dejateľom
Kaplnka rodu Sirmai
Pamätná izba histórie obce
Historická budova pre služobníctvo
Rybník
Rieka Duša
Poviedky z obce Pozdišovce
Zásah zhora- príbeh z konca 19. storočia – autor: Slavomír Szabó
Prvý hrnčiar- povesť o vzniku hrnčiarstva – nemá presnú časovú identifikáciu – autor: Slavomír Szabó
Kukučka- príbeh z počiatku 20. storočia – autor: Soňa Jakešová
Prvý bozk nad nemeckým cukrom- príbeh z čias II. svetovej vojny – autor: Soňa Jakešová
Osudná latrína- príbeh z čias II. svetovej vojny – autor: Eva Hajdu
Zadymená hostina- príbeh z druhej polovice 40-tych rokov 20. storočia – autor: Eva Hajdu
Historické fotografie
¼udia 19. storočia
Evanjelický kňaz Michal Čop
Nie hocijaká dedina
Mlyn z 19. storočia
Rok 1915
Vojak z I. svetovej vojny
Počiatky pozdišovského hrnčiarstva
V čase I. ČSR
Ženský odev v roku 1939
Hrnčiarstvo ako vďačný fotografický objekt
Po prechode frontu
Pred hrnčiarskou
pecou
Žena s džbánmi
Tanec
Pri hlinenej „bani“
Hrnčiarsky majster Michal Poľaško-Garbar
Hrnčiarsky majster Pavol Andrejko
Hrnčiarsky majster Andrej Čižmárik
Sirmajovský kaštieľ v rokoch štyridsiatych
Zemplín a víno
Hrnčiarstvo v rokoch štyridsiatych a päťdesiatych
Filmovanie hrnčiarskeho trhu
Tradičné recepty
Rezance s kyslou kapustou
Kapustníky
Podbitá farebná fazuľa
Jednoduchý langoš
Fazuľa s kyslou kapustou
Gombovce
Džatky
Čeregy
Zapečené bandurky s kapustou
Nositelia tradícií
Ján Parikrupa - majster ľudovej keramiky
Erika Petričková - keramická výtvarníčka
Harčare- mužská spevácka skupina
Ján Poprik- publicista a amatérsky historik
Milan Hreščo - kronikár a amatérsky historik
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
