login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Pozdišovce

@ :: Michalovce - okolie ::     Feb 09 2007, 11:16 (UTC+0)

Erb obce


Obecný úrad


Neskororenesanèný kaštie¾


Pamätník osobnostiam obce


Pamätná izba v obecnom úrade


Pamiatkovo chránená krypta z 19. storoèia


Gotický kostol


Grécko-katolícky chrám


V uliciach obce


V uliciach obce


V uliciach obce


V uliciach obce

Poloha

Obec Pozdišovce sa nachádza v Košickom samosprávnom kraji v okrese Michalovce. Prechádza ňou cesta E 50 medzi Košicami a Michalovcami. Pozdišovce sú od Michaloviec vzdialené 4 km západným smerom. Obec geograficky leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny, pričom severná a západná časť chotára sa už nachádza na miernych svahoch Pozdišovskej pahorkatiny.

Nadmorská výška v strede obce je 122 metrov, chotár obce má nadmorskú výšku od 107 do 210 metrov. Presná poloha obce na mape: - - - klikni tu - - -.

História obce

Najstaršie známky osídlenia chotára súčasnej obce sú črepy neolitickej kultúry z 5. až 4. tisícročia pred naším letopočtom, ktoré archeológ K. Andel našiel v lokalitách Arenda a Kamenec. V 4. až 2. tisícročí zasa toto územie obýval ľud kultúry východoslovenských mohýl. Osídlenie v dobre bronzovej dokladajú keramické nálezy, ako i nález bronzových mečov liptovského typu. V Pozdišovciach sa našla aj minca rímskeho cisára Theodocia II., ktorá dokladá osídlenie a obchodné cesty z doby rímskej, čiže 1. až 4. storočia nášho letopočtu.

Prvú písomnú zmienku o Pozdišovciach poznáme z roku 1315, podľa ktorej toto panstvo získal rod Ákošovcov. V tridsiatych rokoch 14. storočia už stál v obci kostol a slúžil v ňom kňaz Peter. Patronícium bol dané svätému Jurajovi, avšak najneskôr v roku 1598 prešiel kostol zo správy rímsko-katolíckej cirkvi pod evanjelickú. Historik Uličný predpokladá, že kostol tu stál už pred 14. storočím a Pozdišovce boli osídlenou dedinou už pred 11. storočím.

Od roku 1435 do polovice 15. storočia tu stál aj hrádok, ktorý patril šľachticovi Mikčovi, prípadne jeho synovi Ladislavovi. Sídlila v ňom jedna vetva rodu Ákošovcov. Od polovice 15. storočia patrila obec Šemšeiovcom a od roku 1640 Sirmaiovcom. V roku 1648 postavil Peter Sirmai neskororenesančný kaštieľ, ktorý sa tu nachádza dodnes.

V druhej polovici 16. storočia, keď sa daň kráľovi vymeriavala podľa rozlohy polí, Pozdišovce daň neplatili. Hlavnou formou obživy tu totiž bolo hrnčiarstvo, takže polia neboli dostatočne veľké na zdanenie. V roku 1600 tu stálo 32 obývaných domov, tiež kaštieľ, kostol, škola a fara. V roku 1715 bolo v Pozdišovciach už osem sedliackych sídiel, v roku 1720 už dvanásť, tiež niekoľko domácností drobných zemanov. Bol to slušný nárast, keďže Tököliho povstanie, ako aj povstanie Františka II. Rákociho, expanzia Turkov a nasledujúce morové epidémie zapríčinili vyľudnenie i zánik mnohých obcí.

Pomerne veľký rozkvet Pozdišoviec nastal v 19. storočí. Stáli tu tri kaštiele, tri mlyny asi 200 obývaných domov. Zatiaľ čo v roku 1869 malo mesto Michalovce asi 3 500 obyvateľov, v Pozdišovciach ich žilo vyše 1 400. O tom, že išlo o obec väčšieho významu, svedčí aj súpis obyvateľstva, kde sa spomínajú také zamestnania ako komorné, krajčíri, alebo kočiši.

Koniec nemeckej okupácie za II. svetovej vojny v Pozdišovciach nastal 29. novembra 1944. Pritom susedné Michalovce boli oslobodené už 26. novembra. O Pozdišovce sa viedli ťažké boje, ktoré trvali tri dni a Červená armáda nasadila aj kaťuše.

Pôvod názvu obce

V 14. storočí sa obec uvádzala ako Pozdych, ale tiež Pazdych. Ide o odvodeninu z mena slovanského pôvodu Pozdiš. Ak by obec vznikla niekedy v 13. storočí, na historických listinách by mala maďarskú koncovku –falva, -háza, -teleke, alebo inú, ako sa dávali k názvom osídlených území. Aj podľa toho historik Uličný predpokladá, že názov obce siaha pred 11. storočie.

Súčasnosť obce

Začiatkom roku 2007 žilo v obci 1284 obyvateľov. V Pozdišovciach sa nachádza materská škola, základná škola, pohostinstvo. Obec nemá ubytovacie kapacity pre turistov a reštauráciu s ponukou teplej stravy, za týmto účelom je vhodné navštíviť blízke Michalovce.

V Pozdišovciach sa nachádza neskororenesančný kaštieľ, mlyn z 19. storočia ako chránená technická pamiatka, tiež zemianska kúria, gotický kostol a na miestnom cintoríne chránená pamiatka - hrobka z 19. storočia. Rybári ocenia možnosť rekreácie pri vodnej nádrži postavenej na potoku Lipovca.

K miestnej kultúre nepochybne patrí hrnčiarstvo, o ktorom poznáme prvý písomný záznam z roku 1416. Hrnčiarsky cech tu bol založený v roku 1743 a dodnes tu pracujú keramické závody. Každý rok sa tu usporadúva festival ľudovej kultúry.

Kontakt

Obecný úrad Pozdišovce
Pozdišovce 144
072 01 Pozdišovce

Telefón: 056 / 647 22 03

Web: http://www.pozdisovce.host.sk/

E-mail: ocu.pozdisovce@stonline.sk


Spracoval: Slavomír Szabó

Použitá literatúra:

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (vydavateľ VEDA, 1973)
Ferdinand Uličný: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy (vydavateľ Zemplínska spoločnosť, 2001)
Almanach Zemplína (vydavateľ Okresný výbor KSS v Michalovciach, 1958)
Mikuláš Jáger: Pozdišovce (vydal Obecný úrad Pozdišovce, 1995)


Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo

Kaštieľ rodiny Sirmaiovcov

Gotický (barokizovaný) kostol

Historický organ

Pamätník národným dejateľom

Kaplnka rodu Sirmai

Pamätná izba histórie obce

Historická budova pre služobníctvo

Rybník

Rieka Duša

Poviedky z obce Pozdišovce

Zásah zhora- príbeh z konca 19. storočia – autor: Slavomír Szabó

Prvý hrnčiar- povesť o vzniku hrnčiarstva – nemá presnú časovú identifikáciu – autor: Slavomír Szabó

Kukučka- príbeh z počiatku 20. storočia – autor: Soňa Jakešová

Prvý bozk nad nemeckým cukrom- príbeh z čias II. svetovej vojny – autor: Soňa Jakešová

Osudná latrína- príbeh z čias II. svetovej vojny – autor: Eva Hajdu

Zadymená hostina- príbeh z druhej polovice 40-tych rokov 20. storočia – autor: Eva Hajdu

Historické fotografie

¼udia 19. storočia

Evanjelický kňaz Michal Čop

Nie hocijaká dedina

Mlyn z 19. storočia

Rok 1915

Vojak z I. svetovej vojny

Počiatky pozdišovského hrnčiarstva

V čase I. ČSR

Ženský odev v roku 1939

Hrnčiarstvo ako vďačný fotografický objekt

Po prechode frontu

Pred hrnčiarskou
pecou


Žena s džbánmi

Tanec

Pri hlinenej „bani“

Hrnčiarsky majster Michal Poľaško-Garbar

Hrnčiarsky majster Pavol Andrejko

Hrnčiarsky majster Andrej Čižmárik

Sirmajovský kaštieľ v rokoch štyridsiatych

Zemplín a víno

Hrnčiarstvo v rokoch štyridsiatych a päťdesiatych

Filmovanie hrnčiarskeho trhu


Tradičné recepty

Rezance s kyslou kapustou

Kapustníky

Podbitá farebná fazuľa

Jednoduchý langoš

Fazuľa s kyslou kapustou

Gombovce

Džatky

Čeregy

Zapečené bandurky s kapustou

Nositelia tradícií

Ján Parikrupa - majster ľudovej keramiky

Erika Petričková - keramická výtvarníčka

Harčare- mužská spevácka skupina

Ján Poprik- publicista a amatérsky historik

Milan Hreščo - kronikár a amatérsky historik








* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.