Rieka Duša
@ :: Michalovce - okolie ::
Feb 16 2007, 07:19 (UTC+0) | 
. 
. 
. 
. 
. 
. 
. 
Fotografie pochádzajú z januára 2007 |
Rieka Duša mala v minulosti Zemplína priam rituálny význam. Podľa rozprávania starších obyvateľov okolitých obcí sem vždy na jar chodievali dievčatá, aby sa v nej umyli. Pritom nešlo len o nejakú hygienickú, ale priam o duchovnú očistu, čo môže súvisieť aj priamo s pomenovaním rieky. Navyše, dievčatá z okolitých dedín si chodili do rieky umyť tvár aj tesne predtým, než išli na nejakú tanečnú zábavu, kde chceli získať muža svojho srdca. Tieto zvyky pretrvávali minimálne do päťdesiatych rokov 20. storočia. V tom čase tu ešte žilo veľa rýb a voda bola taká čistá, že sa v nej videli ako v zrkadle. Neďaleko sa nachádzali konopné polia, ženy využívali rieku aj na namáčanie konope.
Najstarší písomný záznam o Duši poznáme z roku 1322. Už v stredoveku tu stál vodný mlyn. V novovekých dejinách zohrala rieka svoju úlohu pri oslobodzovaní Pozdišoviec. Bola natoľko rozvodnená, že spomalila postup Červenej armády, ktorá cez ňu nedokázala prejsť s ťažkou technikou. Bola to jedna z príčin, prečo záverečný boj o Pozdišovce trval štyri dni.
V šesťdesiatych rokoch 20. storočia, v čase rozsiahlych prác na regulovaní vodných rokov, sa kompletne zmenil vodný režim rieky. Horná časť bola nad Michalovcami prevedená do Laborca, takže pôvodným korytom preteká už len časť pôvodného toku. Dolná časť ostala podľa pôvodného smerovania a ústi do rieky Laborec pri obci Veľké Raškovce. Rieka Duša, ktorá znamenala veľa pre miestnu komunitnú kultúru, dnes vyzerá už len ako odvodňovací kanál. Na viacerých miestach do nej ústia žumpy, voda zapácha, po rybách tu niet ani stopy.
Je to pritom najdlhší pravostranný prítok Laborca, s dåžkou od prameňa do sútoku 41,1 km. Pramení pri obci Pláne neďaleko Strážskeho a ďalej bezprostredne míňa tieto dediny: Voľa, Stankovce, Nacina Ves, Pozdišovce, Laškovce, Žbince, Hatalov, Budkovce, Drahňov a Veľké Raškovce.
Slavomír Szabó
Popri informáciách od miestnych obyvateľov bola pri tvorbe tohto článku použitá táto literatúra:
Encyklopédia Slovenska, I. zväzok A-D (vydavateľstvo VEDA, 1977)
J. P. Zemplínky, článok Najdlhší pravostranný prítok (v Pozdišovské čriepky 2/2002)
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
