Slanec
@ :: Okolie ::
Aug 19 2008, 22:15 (UTC+0) | Poloha
Obec Slanec sa nachádza približne 25 km na juhovýchod od Košíc na ceste č. 552. Obec je s Košicami spojená tiež vlakom na trase č. 190. Kataster obce má 2 046 hektárov. Nadmorská výška v strede obce je 345 metrov nad morom, v katastri sa pohybuje od 202 do 700 metrov nad morom. Poloha na mape: ---klikni tu---
História obce
Najstaršie písomné správy o území, na ktorom sa nachádza dnešná obec Slanec, pochádzajú z roku 1270. Ide o opis hraníc panstva Fizér (dnešný hrad Füzér sa nachádza na území Maďarska), kde sa spomína 11 dedín. Na severe sa nachádzala zem Slanec (Zalanch), ktorá na východe susedila s Kalšou a na západe so Skárošom.
Z roku 1270 máme záznam, podľa ktorého kráľ Štefan V. daroval mag. Reynoldovi, predkovi pánov z Rozhanoviec, územia a majetky v Abaujskej, Zemplínskej a Sabolčskej stolici. Takto získal aj zem Slanec, ktorá sa nachádzala v Abaujskej stolici. Predchádzajúcim majiteľom Slanca bol Mikoča (Mykocha), ale pre jeho rôzne previnenia prešla na kráľa. Pretože v listinách z roku 1270 sa hrad Slanec nespomína, je zrejmé, že ten vznikol neskôr, prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1281.
V roku 1299 sa územie spomína ako vlastníctvo Michala, syna Petra z rodu Aba. To sa v roku 1303 delilo medzi dve vetvy rodiny. Dedina s hradom ostali Michalovi a Petrovi, synom Petra zo Slanca. Hrad ako aj dedinu však v roku 1330 vymenili so spišským a abaujským županom mag. Villermom Drughethom za majetky na území Šarišskej stolice. V testamente z roku 1330 Villermus Drugeth zanechal hrad Slanec svojmu bratovi Mikulášovi.
Podľa súpisov pápežských desiatkov musel v Slanci existovať kostol už pred rokmi 1332.
Kráľovná Mária dala v roku 1387 hrad Slanec i s dedinou Ladislavovi, synovi mag. Štefana z Lučenca, v roku 1405 zasa kráľ Žigmund dal donáciu na hrad a príslušenstvo Žigmundovi, synovi Ladislava a jeho bratovi Dionýzovi. Hrad i dedina v 15. a 16. storočí patrila rodine z Lučenca. Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1427 dokladá, že v Slanci bolo 25 port územia, ktoré boli vlastníctvom Žigmunda z Lučenca. Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1533 uvádza Slanec pod názvom Waralya a obsahuje 5 port, ktoré patrili Štefanovi z Lučenca.
Desiatkový súpis z roku 1565 registruje v Slanci (Varallya) 19 sedliakov a 10 želiarov.
Vojny a mor spôsobili, že začiatkom 18. storočia, prežili len traja obyvatelia - želiari. K výraznejšiemu zaľudneniu dochádzalo po roku 1715.
Obyvatelia Slanca sa zapojili do poddanského povstania v roku 1831.V roku 1860 sa tu vystavala železnica, v roku 1868 poštový úrad. V blízkosti železnice sa v roku 1910 postavila veľká píla na drevo. I keď sa boje I. svetovej vojny obce priamo nedotkli, v radoch armády zomrelo zo Slanca osem mužov, dvaja ostali nezvestní, traja zomreli v dôsledku bojov po návrate z frontu doma a traja ostali ako vojnoví invalidi. Elektrina bola do obce zavedená v roku 1928.
Počas II. svetovej vojny sa nemecké vojsko ubytovalo v obci 6. 11. 1944 a zvolilo si ju za bod odporu proti postupujúcej Červenej armáde. I keď neďaleká Kalša bola oslobodená už 18. 12. 1944, boje o Slanec trvali do 19. 1. 1945. Nemci kládli odpor, išlo o poslednú dedinu na území vtedajšieho Slovenského štátu, hneď za Slancom bola hranica Horthyovského Maďarska. V bojoch o Slanec padlo 57 vojakov Červenej armády.
JRD tu vzniklo už v roku 1949, v roku 1963 bolo transformované na štátne majetky.
Genéza názvu obce
1270/1272 - terra Zalanch
1299 - de Zelench
1303/1329 - poss. Zalanch
1327 - versus Zalanch
1330 - villa Zalanch
1332 - 1335 - Zalanchalia
1390 - Zalancha
1399 - Szalancz Allya
1427 - Nagysalanch
1552 - Warallya
1564 - zalancz Warallya
1602 - Zalaczvarallia
1773 - Welky Salancz, Nagy Szalánz
1808 - Nagy Szaláncz
1903 - Slanec
1906 - Salanc, Nagyszaláncz
1919 - Sálanc, Nagyszaláncz
Súčasnosť
V auguste 2008 žilo v Slanci približne 1350 obyvateľov. V obci sa nachádza národná kultúrna pamiatka Hrad Slanec, tiež prírodné rezervácie Hradný vrch a Trstinové jazero, ako aj vtáčie chránené územie Strahuľka.
Obcou a priamo cez hrad prechádza medzinárodná červená turistická značka. Slancom prechádza aj značkovaná cyklistická trasa Alžbeta Prešovskej bicyklovej spoločnosti Kostitras, ktorá vedie celými Slanskými vrchmi a medzinárodná cyklotrasa Po Rákociho stopách, ktorá ide z maďarského Onódu do Košíc.
Reštaurácii v Slanci ponúka aj teplé jedlá, ubytovacími kapacitami obec nedisponuje.
Kontakt
Adresa:
Obecný úrad Slanec
Hlavná 81
044 17 Slanec
Telefón/fax: 0556968223
Odporúčané linky z iných serverov
Domovské stránky obce
Stránky o obci Slanec
Hrad Slanec
Ubytovanie v zrubovej osade Izra
Nositelia tradícií
Orešnica
Mgr. František Petro – dokumentarista, autor monografií
Historické fotografie
Gróf Štefan Forgáč
Obec a I. svetová vojna
Hospodárska situácia v posledných rokoch Rakúsko-Uhorska
Píla
Kaštieľ Forgáčovcov
Kaštieľ po smrti grófa Štefana Forgáča
Kozub na hrade
Žobráčka
Zber čerešní
Kroje v štyridsiatych rokoch
Ženy vo svadobných šatách
Potravné družstvo
Historické pohľadnice
Dedinské divadlo
Muž, ktorý doplatil na Horthyovskú okupáciu
Pohľad do dvora
Ženy a vyšívaný obrus
Súkromné roľníčenie
Hrad a jeho zánik
Dievčatá v slávnostnom oblečení
Miestne povery
Dožinky
Tradičné recepty
Zemiaky s kyslou kapustou a slaninou
Zemiaky na kyslo
Zajačia polievka
Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo
Hrad Slanec
Slanec - kostoly
Pamätník Červenej armáde
Historický park
Staré príbehy z obce
Nečakaná pomoc -údajne skutočný príbeh o grófovi Štefanovi Forgáčovi zo začiatku 20. storočia; autor: Slavomír Szabó
Žofkine dedičstvo -tradovaný príbeh z dvadsiatych rokov 20. storočia; autor: Jana Hajduová
Povojnová žatva -príbeh z roku 1946, keď bolo okolie dediny zamínované; autor: Jiří Zaťovič
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
