Slanec: Historický park
@ :: Okolie ::
Sep 02 2008, 10:12 (UTC+0) | Slanec: Rozľahlý historický park v obci sa nachádza na mieste, kde v minulosti stával klasicistický jednoposchodový kaštieľ grófskeho rodu Forgáčovcov (Forgách). Tvoril jeho bezprostredné okolie vytvorené v romantizujúcom štýle s domácimi i dovezenými cudzokrajnými drevinami. Založenie parku sa datuje do prvej polovice 19. storočia. Dnes sa tu nachádza viacero budov z výstavby päťdesiatych rokov 20. storočia, najmä škola, kultúrny dom a zdravotné stredisko. Park o rozlohe 8,3 hektára je však ešte stále prevažne zachovalý, pričom jednotlivé stromy ale aj ako celok si zasluhuje ochranu. Obec Slanec projektovo počíta s jeho zveľadením, aby tvoril domácu i turistickú oázu pokoja s možným edukatívnym využitím.
Z historického i botanického hľadiska ide o zaujímavé prostredie, v ktorom sa nachádza väčší počet stromov – živých pamätníkov zašlých čias. Tie tvoria potenciálny zdroj genofondu domácich i zahraničných drevín. Pritom je potrebné, aby ostali zachované v prostredí, ktoré čo najvernejšie odráža historickú epochu záhradnej architektúry.
Pre turistov, ktorí do parku zvítajú, býva najatraktívnejším stromom sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), ktorý tu bol dovezený z Kalifornie. I keď už dnes upúta svojou mohutnosťou, pretože vo výške 1,3 metra má obvod kmeňa 432 centimetrov, v podstate je to ešte mladá asi storočná rastlinka. Druhovo totiž ide o celkovo najmohutnejší živý organizmus na našej planéte. Takýto strom dorastie až do výšky 120 metrov a dožije až 3 000 podľa iných údajov až 4 000 rokov. (Zďaleka to však nie je najdlhšie žijúci strom planéty, pretože borovica osinatá sa dožije až 4 700 rokov.) K zvláštnostiam sekvojovca mamutieho patrí i skutočnosť, že má ťažko horľavé až nehorľavé drevo. Dôkazom toho je exemplár v Slanci. Zasiahol ho blesk, ale nezhorel. Naopak, jeho koruna regenerovala a miesto zásahu je už dnes sotva badateľné.
K vzácnym drevinám patrí aj ginko dvojlaločné (Gingko biloba), ktoré môžeme radiť k botanickým fosíliám, pretože jeho výskyt siaha až do treťohôr. Prirodzene sa vyskytuje už len na malom území v Číne v rezervácii Tien Mu pri meste Chadzon. V Japonsku je to posvätný strom. Dožíva sa až 2 000 rokov. Na Slovensku je táto drevina súčasťou asi osemdesiatich parkov.
Rovnako ako sekvojovec a ginko sa v blízkosti školy nachádza aj katalpa bignóniovitá (Catalpa bignonioides), ktorá pôvodom pochádza z Virgínie na juhu USA. Ide však o už rozšírenejšiu parkovú drevinu, ktorá je typická svojimi až 20 centimetrov širokými srdcovite vajcovitými laločnými listami. Jej plody tvoria tobolky dlhé až 40 centimetrov. V južnej časti parku sa nachádza aj druhovo príbuzná Katalpa vajcovitá (Catalpa ovata), ktorá je pre menšie plody menej nápadná, avšak raritnejšia. Pochádza z Číny.
Vizuálne svojou farebnosťou upúta buk červený (Fagus sylvatica atropunicea), ktorý sa nachádza pri objekte nad školou. Pri výstavbe budovy však bola polovica jeho koruny poškodená. Červeno-medené až purpurové listy pôsobia vskutku atypicky, i keď ide v podstate o stredoeurópsku drevinu rozšírenú až po Kaukaz.
Medzi rarity patrí aj pagaštan paviový (Aesculus pavia), ktorého výskyt na Slovensku sa odhaduje na cca 60 kusov. Je to i pre jeho nízky vek, pretože sa dožíva len okolo 80 rokov a nachádza sa na zozname zákonom chránených drevín.
V parku sa ešte vyskytuje veľa botanických zaujímavostí. Celkovo ide o päťdesiat druhov stromov a krov. Tento komplex si vyžaduje ochranu ako z hľadiska historického, tak aj z potreby ochrany rastlinného genofondu.
Slavomír Szabó
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
