Koromľa: Mníška Edita v nepokojných časoch
@ :: Historické foto ::
Dec 10 2009, 17:39 (UTC+0) | 
|
Koromľa, okres Sobrance: Fotografia pochádza zo začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej obyvateľov Koromle s mníškou Editou. Koromľa bola i je prevažne grécko-katolícka obec a mníška bola dcérou tunajšieho kňaza. Ešte pred vstupom do kláštora však učila v dedinskej škole. Jeden z najstarších obyvateľov Koromle spomína, že sa mimoriadne zaujímala o liečiteľstvo. Keď ako malý chlapec stúpil bosou nohou na hrdzavú pílu a neliečená rana sa mu išla zapáliť, vyčistila ju a ďalej liečila odvarmi z rastliny myší chvost.
V novembri 1938 sa stala Koromľa súčasťou Horthyho Maďarska. To už bola Edita mníškou. Pretože pod Maďarsko pripadla aj Podkarpatská Rus, neostala v kláštore v Užhorode, ale prešla na Slovensko do Prešova. Naviac, v roku 1944 po (údajne priamo Stalinom zmanipulovanom) referende miestneho obyvateľstva sa Podkarpatská Rus odtrhla od Československa, splynula so Sovietskym zväzom a prijala meno Zakarpatská Ukrajina. Po ukončení II. svetovej vojny a obnove hraníc sa Koromľa opäť stala súčasťou Československa a Edita sa mohla vracať na návštevy do dediny. Jej pokojné obdobie však o pár rokov zmenil politický režim. V apríli 1950 došlo k násilnému zlúčeniu grécko-katolíckej a pravoslávnej cirkvi. V archívoch Štb sú o celom dianí záznamy ako o akcii „P“. Úlohou bola likvidácia grécko-katolíckej cirkvi, pričom plán ďalej predpokladal aj postupnú likvidáciu rímsko-katolíckej cirkvi. Hlavným veliteľom akcie „P“ bol vtedajší generálny tajomník KSČ a námestník Vlády Československej republiky Rudolf Slanský. Politická pôda bola neistá a situácia vrtkavá, v roku 1952 vo vykonštruovanom politickom procese práve Slánskeho odsúdili komunisti za vlastizradu na trest smrti...
Násilná likvidácia kláštorov a mníšskych radov v päťdesiatych rokoch postihla aj mníšku Editu. V jej prípade možno hovoriť o určitom šťastí. Odlúčená od svojej pôvodnej a už zakázanej grécko-katolíckej cirkvi sa rozhodla kláštor opustiť a pracovala ako sanitárka v nemocnici, aby mohla pomáhať ľuďom. Mnísi, ktorí sa rozhodli v kláštoroch zotrvať, ale rovnako i mníšky, dopadli horšie. Bolo to brané ako odopretie poslušnosti voči zákonom štátu a snaha o jeho rozvrat. Odvliekli ich nasilu do Čiech, kde mnohí z nich museli pracovať v uránových baniach.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
