Koromľa: Zakladanie viníc
@ :: Historické foto ::
Dec 10 2009, 17:49 (UTC+0) | Koromľa, okres Sobrance: Koromľa bola ešte donedávna známa svojimi vinicami. V tejto zemplínskej podvihorlatskej obci však nebola tradícia pestovania viniča taká stará ako napríklad v neďalekom Vinnom alebo na južnom Zemplíne v Tokaji. Až do päťdesiatych rokov 20. storočia tu ľudia pestovali hrozno viac-menej na víno pre vlastnú spotrebu, na predaj skôr v menšom. Rozvoj vinohradov sa datuje od roku 1958, z rovnakého obdobia pochádzajú aj tieto fotografie.
Počiatky veľkých vinohradov sú späté zo založením jednotného roľníckeho družstva. Podobne ako vo väčšine obcí na Slovensku, aj tu bolo zakladanie spojené s nátlakovými akciami komunistických agitátorov, vyhrážaním i priamym zhabaním pozemkov a dobytka maloroľníkom.
Prvé JRD menšinového typu v Koromli vzniklo v roku 1958. Podľa spomienok najstarších obyvateľov obce sa menšinové JRD založilo predovšetkým na zoštátnených cirkevných pozemkoch a pozemkoch ľudí, ktorí v čase I. ČSR odišli za prácou do Ameriky a po štátnom prevrate v roku 1948 sa už domov nevrátili. Prvými členmi tohto roľníckeho družstva boli komunisti a študenti, ktorí za to mali sľúbené, že budú môcť pokojne študovať. Roľníkom, ktorí do JRD odmietli vstúpiť, bolo vyhrážané, že ich deti budú vylúčené zo socialistických škôl.
Rozľahlé vinice sa začali stavať na pasienkoch, kde predtým obecný pastier pásaval kozy. Odrodovo sa tu pestovalo najmä biele burgundské, šedé burgundské, tramín, frankovka, müller thurgau, rulandské biele, rulandské modré, rizling vlašský a rizling rýnsky.
Jednotné roľnícke družstvo vyrábalo vlastné víno, ale keďže hrozna bola nadprodukcia, časť úrody dodávali do vinárskych závodov v Sabinove. Zaujímavo vyznievajú spomienky jedného z niekdajších zamestnancov družstva. Zatiaľ čo priamo v Koromli robili odrodovo čisté vína, iná situácia bola vo veľkom sobraneckom závode. Niekedy zavolali na JRD, akú odrodu hrozna potrebujú. Keď práve takú nemali, dostali príkaz v štýle: „Doneste hocičo, ale aby to bolo biele.“ A tak v závode potom do rizlingu pridali napríklad časť rulandského, bola to teda viacodrodová zmes hrozna, ale po nafľaškovaní sa predávalo ako čistý rizling. Nakoniec – každému, kto poznal kvalitu fabrických vín z čias socializmu, je jasné, že odvtedy sa urobil veľký kvalitatívny krok vpred. Nie však v samotnej Koromli. I keď tu družstvo ešte stále existuje, prestáva s pestovaním hrozna a orientuje sa na iné plodiny. Zopár vinárov si ešte čo to pestuje na malých pozemkoch a vyrábajú víno zas len pre vlastnú spotrebu.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
