Gelnica: V čase I. svetovej vojny
@ :: Historické foto ::
Jan 25 2010, 20:40 (UTC+0) | 
|
Gelnica,okres Gelnica: Táto fotografia je trochu záhadou. Podľa jasného popisu vieme, že bola vyhotovená v roku 1917. Nachádza sa tam aj meno Gyulla Friedman. Tento muž bol v Gelnici fotografom, avšak svoje fotografie zvyčajne označoval na zadnej strane pečiatkou. Sú teda dve možnosti. Alebo ide o dielo daného fotografa alebo o jeho súkromnú fotku, kde je sám zachytený v prostredí vojenskej nemocnice, ale jej autorom je niekto iný. Taktiež nemusela byť vyhotovená priamo v Gelnici. Podľa strojeného rozostavenia postáv, vloženia vypchaného zajaca ako doplnenie kompozície, dopadu svetla i na vtedajšiu techniku relatívne dobrého nastavenia jasu a kontrastu môžeme predpokladať, že naozaj ide o fotku profesionálneho fotografa.
Január 1917, čas vzniku fotografie, bol z hľadiska štátotvorných záujmov Čechov a Slovákov veľmi dôležitý. Dňa 10. 1. 1917 štáty Dohody (Anglicko, Francúzsko, Rusko, Taliansko, USA) vo svojom stanovení cieľov vojny požadovali odchod Nemcov zo všetkých obsadených území a taktiež odčlenenie Československa spod Rakúsko-Uhorska.
O týždeň na to, dňa 17. 1. 1917, v tábore Santa Maria Capua di Vetere vznikol Československý dobrovoľnícky zbor. Jeho najdôležitejším poslaním bola prieskumná činnosť upriamená na české a slovenské jednotky, ktoré ešte slúžili pod rakúsko-uhorským velením. Z toho nakoniec vzniklo jedenásť výzvedných rôt. Neskôr, keď Milan Rastislav Štefánik podpísal zmluvu medzi talianskou vládou a Československou národnou radou, vznikli i samostatné bojové jednotky. Týmto začalo vytváranie československých légií v boji za samostatnosť. V apríli toho istého roku vznikla 1. československá divízia.
Na fotografii vidíme vojakov rakúsko-uhorskej armády. Do konca I. svetovej vojny ešte ostávalo vyše jeden a pol roka, no nadšenie či vízia výhry im už opadli. (Pokiaľ v radoch normálneho obyvateľstva vôbec niekedy boli.) Nakoniec, išlo o dovtedajší najkrvavejší medzinárodný konflikt, ktorý si v záverečnom sčítaní vyžiadal 10 miliónov màtvych vojakov, 7 miliónov màtvych civilistov a vyše 20 miliónov ranených.
Slavomír Szabó
Informačné zdroje:
Dušan Kováč a spol.: Kronika Slovenska II (Fortuna Print&Adox, 1999)
Vladimír Segeš a spol.: Vojenská kronika (Perfekt, 2007)
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
