Jaklovce: Obyvatelia v čase vzniku ČSR
@ :: Historické foto ::
Mar 11 2010, 09:29 (UTC+0) | 
|
Jaklovce, okres Gelnica: Táto historická ateliérová fotografia bola vyhotovená okolo roku 1920 a zachytáva rodinu z Jakloviec v typických krojoch. Táto dolnospišská obec patriaca k Hnileckej doline sa v stredoveku profilovala ako banícka. Súviselo to najmä s osídlením Nemcov v 13. storočí, ktorí sa koncentrovali najmä v blízkej Gelnici a v celej oblasti rozvinuli baníctvo nevídaným spôsobom. Vzhľadom na vtedajšie technické možnosti však boli okolité hory vyťažené už začiatkom 20. storočia a obyvatelia celého územia museli hľadať nové spôsoby živobytia.
Obdobie vzniku fotografie bolo najviac poznamenané traumou z I. svetovej vojny. I keď sa boje obce priamo nedotkli, na frontoch zomrelo jej štyridsať mužov. Dedina bola chudobná, čo spôsobilo aj zhabanie majetkov. Už v roku 1915 tu robili súpis stavu dobytka, zásob sena, slamy, múky, cukru, masti a zemiakov, aby bolo čím zásobovať vojsko. Okrem toho v rovnakom čase v Jaklovciach vykonali súpis kovových predmetov – najmä z mosadze a cínu – aby bolo z čoho vyrábať zbrane a nástroje potrebné pre armádu. V roku 1916 im tieto predmety skutočne zhabali a spolu s nimi aj zvony z kostola.
Pekárne dostali zákaz piecť pečivo a smeli vyrábať iba chlieb, „aby sa nemrhalo múkou“. Uhorsko tu zaviedlo prídelový lístkový systém, teda každá rodina si mohla podľa počtu osôb zakúpiť iba určený počet lístkov, za ktoré potom nakupovali potraviny a spotrebný tovar. Aby sa neobchodovalo načierno s múkou, majitelia polí mali určené, v ktorých mlynoch môžu dať mlieť svoje obilie a takto sa viedla prísna evidencia.
O to väčšie nádeje vkladali Jaklovčania do vzniku I. Československej republiky (1918). Založili si „Družstvo vzájomnej pomoci v Jaklovciach“, ktoré spájalo poľnohospodárov. Títo si potom pracovne vypomáhali, tiež pokiaľ niektorá poľnohospodárska rodina mala ťažkosti (požiar poľa, neúroda), ostatní našli možnosti vyvedenia z biedy. Ako typický príklad miestnej súdržnosti možno uviesť pravidlo, podľa ktorého ak niekto musel nepredvídane (napríklad po úraze) zabiť kravu, družstvo bolo povinné odkúpiť jej mäso minimálne v takej hodnote, aby si gazda mohol kúpiť novú kravu. Boli to časy, kedy ľudia neradi spomínali na nedávne uhorské vojnové roky, ale radšej sa obracali k nádejnej československej budúcnosti a boli veľmi súdržní.
Slavomír Szabó
Informačné zdroje:
Jaklovce od histórie k súčasnosti (2007,Jaklovce)
J. Michálek: ¼ud Hornádskej kotliny (1989, Východoslovenské vydavateľstvo)
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
