Markušovce: Škola a školstvo
@ :: Historické foto ::
Apr 01 2010, 18:23 (UTC+0) | 
|
Markušovce, okres Spišská Nová Ves: Táto historická fotografia vznikla v roku 1954 a zachytáva žiakov a učiteľov školy v Markušovciach. Dejiny školstva v tejto obci sú veľmi staré a siahajú do 16. storočia. Pavol Mariáši (Mariássy) tu v roku 1567 založil prvú zemiansku školu, ktorej zvláštnosťou okrem iného bolo, že sa v nej nevyučovalo v maďarčine, ale po slovensky. Škola mala priestory priamo na hrade, ktorý patril a stále patrí šľachtickému rodu Mariášovcov. Títo sa po vzore všeobecných trendov presťahovali do kaštieľov, až si nakoniec v roku 1643 postavili známy renesančný (neskôr rokokovo upravený) kaštieľ priamo v obci.
Pre obdobie, ktoré zachytáva fotografia, je charakteristické rozdelenie školy do viacerých objektov. Hneď po II. svetovej vojne mala základná škola v dome s učiteľským bytom tri triedy, teda prvý až tretí ročník. V tomto objekte sa dnes nachádza „špeciálna základná škola“, ktorú navštevujú najmä miestni Rómovia. V ďalšom dome pri kostole sa vyučoval štvrtý ročník, dnes už táto budova nestojí. Piataci mali triedu na hrade. Šiestaci až ôsmaci zasa chodievali do objektu v dolnej časti dediny, v ktorom je dnes zdravotné stredisko. V mnohých iných dedinách mali školy po jednom až dvoch učiteľov. V Markušovciach mal každý ročník vlastného učiteľa. Keďže okolité dediny mali školy vyučujúce zvyčajne po tretí ročník, štvrtáci a piataci neboli len z Markušoviec, ale tiež z Matejoviec, Chrasti nad Hornádom, Vítkoviec a Odorína.
Povojnové školstvo zaviedlo aj niekoľko zmien, ktoré sa dnes možno zdajú nepodstatné, ale vtedy boli vítané ako veľké novoty. Do tých čias napríklad prváci nemohli písať na papier, ale nosili si malé tabuľky a kriedy (tabľičky a grifeľ). Takto sa učili robiť prvé čiary, vlnovky a písmená. Po vojne už dostávali zošity, ceruzy a časom prišli na rad aj plniace perá. Ich rodičia im údajne „závideli“ v štýle: „Keby sme my mali za mladi také možnosti...“
Žiaci po piatom ročníku sa začali deliť na dve skupiny. Tá výrazne menej početná, ktorú tvorili na vtedajšiu dobu učenlivé a talentované deti, prechádzala na školu do Spišskej Novej Vsi, ktorá sa nekončila ôsmym ale jedenástym ročníkom. Išlo o tzv. meštianku. Vo vtedajších časoch bol mladý človek s ukončenou meštiankou všeobecne prijímaný cca na úrovni stredoškoláka. Absolventi meštianky mali možnosti pokračovať v ďalšom štúdiu, alebo si nájsť prácu na Spiši aj na úrade.
Väčšina mladých po skončení ôsmeho ročníka základnej školy v Markušovciach začala pracovať na vlastných rodinných statkoch, čo sa však už v päťdesiatych rokoch zmenilo. Stále viac išli do učňovských stredísk a potom si nachádzali prácu ako kvalifikovaní robotníci vo svojom učebnom odbore. Robili najmä v družstevnom poľnohospodárstve a v bani v Rudňanoch.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
