Gelnica: Na železničnej trati Margecany – Červená skala
@ :: Historické foto ::
Apr 03 2010, 15:41 (UTC+0) | 
|
Gelnica,okres Gelnica: Táto historická fotografia pochádza z konca tridsiatych rokov a vidíme na nej tzv. malú stanicu pri železničnej trati, napravo od nej ako bielu budovu dnes už nejestvujúcej synagógy a v pozadí vežu kostola Nanebovzatia panny Márie.
I keď bola Gelnica významným baníckym mestom už v stredoveku, čo si vyžadovalo aj dobré dopravné spojenie a v starších časoch najmä cesty, na spojenie so svetom prostredníctvom železnice si musela počkať. Po vzniku I. ČSR v roku 1918 patrilo medzi prioritné riešenia dopravy zahustenie železničnej siete. Z toho dôvodu bol v roku 1920 prijatý zákon č. 235, ktorý okrem iných vytýčených tratí stanovil vybudovanie dráhy na trase Margecany – Červená Skala, na ktorej sa nachádza i Gelnica.
Uvedená trasa mala strategickú polohu z hľadiska potreby spojenia Košicko-bohumínskej železnice s Porhonskou dráhou. Bola to náročná úloha už z toho dôvodu, že trať prechádza terénom v výraznými výškovými rozdielmi. Margecany sa nachádzajú v nadmorskej výške 340 metrov, Červená Skala 785 a najvyššie položenou stanicou je Vernár, ktorý má 930 metrov nad morom. Najprudšie stúpanie je v oblasti pod Besnickým sedlom, kde na 12 kilometrovom úseku trať stúpa o 170 metrov. Ako náročné sa javilo vybudovanie tunelov, ktoré by nároky v preklenovaní výšok eliminovali. Vypracovaním alternatívnych návrhov a stavebných projektov sa začalo prakticky okamžite, ale na samotnú realizáciu prvej časti stavby došlo až v marci 1931.
Na trase s dåžkou necelých 94 kilometrov sa nachádza 9 tunelov. Gelnický je dlhý 220 metrov, Mlynecký 140, Stratenský 280, Hamrický 300, Jarabský I. má 326 metrov, Jarabský II. 372,2 metra, Besnický 848,5 metra, Hronský 250 metrov a úplne špecifickým je Telgártsky, ktorého dåžka dosahuje 1239,4 metra a výškový rozdiel medzi jedným a druhým koncom je 31 metrov. Zaujímavý je aj jeho tvar, pretože nie je rovný, ale vlak v ňom stúpa, prípadne klesá po špirálovej slučke.
Stavba celej si zároveň vyžiadala postavenie 23 železničných mostov a od spomínaného marca 1931 trvala do júla 1936, teda len 5 rokov a 5 mesiacov! Pripomeňme, že začiatok výstavby bol identický so začiatkom svetovej finančnej krízy tridsiatych rokov 20. storočia, ktorá rozvoj hospodárstva vrátane stavebníctva výrazne spomaľovala. Napriek tomu by v súčasnosti plán na postavenie 7 tunelov, 23 železničných mostov a takmer 100 km koľajníc počas piatich rokov vyzeral ako utópia... Kedysi to však išlo.
Video s historickými zábermi spustenia železnice v roku 1936 si môžete pozrieť na tejto stránke: http://www.youtube.com/watch?v=wnSC5iUOa5I
Slavomír Szabó
Technické informácie k tomuto článku pochádzajú z Múzejno-dokumentačného centra Železničného múzea Bratislava východ.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
