Hrušov: Pričeše
@ :: Historické foto ::
May 14 2010, 10:28 (UTC+0) | 
|
Hrušov, okres Rožňava: Táto fotografia pravdepodobne vznikla v tridsiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej mužov z obce Hrhov. Na prvý pohľad zaujme skutočnosť, že traja z nich majú rovnaké oblečenie. Ide pritom o obec, ktorá sa nevyznačovala krojovou tradíciou, teda aspoň v poňatí, že by kroj mal tvoriť vyšívaný odev. Miestni obyvatelia sa hlásili k Maďarom a z toho vychádza aj spôsob ich odievania.
Typické sú v tomto prípade najmä nohavice, ktoré sa nazývajú priče alebo pričeše. Ich nástup do „dedinskej módy“ je spojený až so začiatkom 20. storočia. Vyznačovali sa širokým strihom na stehnách a silným zúžením pod kolenami. Malo to svoje praktické dôvody. Boli voľné na pohyb a prácu, ľahko sa pritom obúvali čižmy. Pričeše bývali v zásade čierne a postupne vytlačili tzv. drelichové nohavice, ktoré boli biele a vyrábali sa z doma utkaného konopného plátna. Na pričeše sa už zvyčajne používalo súkno, ale aj to záviselo od toho - ktorého regiónu.
Pričeše neostali dlho vyslovene maďarským znakom odievania a šírili sa najmä po východnom Slovensku. Okrem Abova a Zemplína boli rozšírené hlavne na Spiši a Šariši, tiež v niektorých oblastiach Gemera. V závislosti od regiónu, prípadne od konkrétnej dediny, sa volali aj bričky, bričešky, pričesky alebo rajtky.
Ku kontrastnému mužskému odevu – čierne nohavice, čierne čižmy, čierna vesta, čierne sako a čierny klobúk sa nosievala zásadne biela košeľa. Všetko bez výšivky. Výnimku tvorila nanajvýš mužská zástera, ktorá bývala tiež čierna. Tá sa v mnohých dedinách nosila taktiež a malo to svoje praktické výhody. Obliekala sa najmä pri práci a človek si pri nej neušpinil nohavice. Zásteru, ktorá sa dala ľahko oprať, si mohol po práci zložiť a vracať sa domov čistý. V niektorých dedinách sa neskôr začali čierne mužské zástery deliť na pracovné a slávnostné. Tie pracovné boli jednoduché a bez ozdôb, slávnostné už zdobené jednoduchšími výšivkami s rastlinnými ornamentmi sa nosievali aj na slávnostnejšie príležitosti. Výšivky však neboli veľmi kontrastné a nápadité, často skôr z tmavších nití.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
