Hrušov: Ženičky a šaty
@ :: Historické foto ::
May 14 2010, 10:34 (UTC+0) | 
- 
|
Hrušov, okres Rožňava: Tieto historické fotografie zachytávajú jednu a tú istú ženu v odstupe asi 15 rokov. Prvá fotka bola urobená niekedy v polovici dvadsiatych rokov 20. storočia a druhá okolo roku 1939. I keď boli vyhotovené na takmer tom istom mieste, stalo sa tak v dvoch štátoch. Od októbra 1918 do novembra 1938 totiž Rožňava, Hrušov i okolie patrili pod Československo a potom až do januára 1945 pod Horthyho Maďarsko.
Prvá z fotografií dýcha akousi noblesou a bola urobená profesionálnym fotografom v ateliéri, pravdepodobne v Rožňave. Ak takúto fotku porovnáme s podobnými z rovnakého obdobia, napríklad zo Spiša, vidíme rozdiel predovšetkým v oblečení. Predstava, že sa v danom čase chodilo na dedinách vždy v krojoch, je skôr len rozšíreným mýtom než realitou. Mnoho obcí nemalo krojovú tradíciu. Chápanie kroja v často prezentovanom „folklórnom“ podaní je tiež skôr len mystifikáciou skutočnosti. Aj tam, kde sa kroje vyskytovali, neboli úplne rovnaké, neboli to teda žiadne uniformy, ako ich dnes často prezentujú folklórne súbory. Kus od kusu sa vždy líšil, i keď mali často mnohé identické prvky strihov a ozdoby, čo záležalo vždy od regiónu.
Hrušov bola v dnešnom (i vtedajšom) ponímaní „pánska“ obec. Bolo to dané tým, že sa tu ľudia starali prevažne o pánske majetky, ktoré tu tvorili najmä vinohrady a vinice. Častá prítomnosť rôznych šľachticov ale i bohatých mešťanov z Rožňavy profilovala miestnu kultúru svojráznym spôsobom, ktorý sa aj v oblečení pomerne odlišoval do bežnej obce. Pripomeňme, že priamo v Hrušove mali jednu zo svojich kúrií aj Andrásiovci (Andrássy). Dediny tohto typu a hierarchia vrstvy jej obyvateľov sa na mnohých miestach Slovenska označovala ako „majetkári“, čiže ľudia živiaci sa obrábaním a správou pánskych majetkov.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
