Jaklovce: Slávnosť v roku 1939
@ :: Historické foto ::
May 14 2010, 10:40 (UTC+0) | 
|
Jaklovce, okres Gelnica: Táto historická fotografia pochádza z roku 1939 a v popredí na nej vidíme deti z miestnej školy, za nimi starších obyvateľov na tzv. stromkovej slávnosti. Väčšina z nich je oblečená v typických krojoch obce. Za povšimnutie stojí aj veľká slovenská zástava ako štátny symbol medzivojnového Slovenska.
Slovenská republika vznikla rozdelením Československa na dve (tri) časti . Prvou bol Protektorát Čechy a Morava. Druhou väčšina územia súčasného Slovenska, z ktorého však po Viedenskej arbitráži a vzniku Horthyho Maďarska chýbala časť južného a východného Slovenska v línii Senec - Galanta - Vráble - Levice - Lučenec - Rimavská Sobota - Jelšava - Rožňava - Košice - Michaľany a Veľké Kapušany. (Podkarpatská Rus, teraz známa ako Zakarpatská Ukrajina, sa taktiež stala územím Horthyho Maďarska.)
Medzivojnové Slovensko sa politicky aktivizovalo aj v rámci práce s deťmi a mládežou a na jeho území vznikali miestne organizácie Hlinkovej mládeže. Podobne tomu bolo aj v Jaklovciach. Všeobecná predstava, že to boli roky, počas ktorých sa Slovákom na Slovensku darilo, nie je celkom v súlade s historickými faktami. V prvom rade si je potrebné uvedomiť, že Slovensko bolo spojencom Nemecka, hoc keď nálady obyvateľstva boli iné, čo nakoniec prerástlo do Slovenského národného povstania. Rozdielnosť smerovania krajiny z pohľadu politikov a ľudu sa prejavovala prenasledovaním a zatýkaním odporcov fašistického Nemecka. Mnoho rodín malo mužov a synov na frontoch, čo malo okrem nálad vplyv aj na poľnohospodárstvo a priemysel, kde chýbali pracovné sily. Aká bola skutočnosť a pomoc týmto rodinám, možno ilustrovať jedným príkladom z Jakloviec.
Katolícky a národne orientovaná Hlinkova slovenská ľudová strana v roku 1940 zriadila fond na pomoc chudobným. Do fondu prispievali štátni zamestnanci pol percentom zo svojho platu a taktiež súkromne hospodáriaci roľníci. Tí platili jednu korunu z každého jedného jutra pôdy (t.j. 1600 štvorcových metrov). Rodiny roľníkov museli platiť bez ohľadu na to, či mal na ich pozemkoch kto robiť, alebo neboli obhospodarované na celej ploche. V spomínanom roku 1940 sa takto v Jaklovciach vyzbieralo 3 200 korún. Tie však neboli odovzdané chudobným, ale zaslané na ústredie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany do Bratislavy. Tam rozhodli o ich využití. A rozhodnutie padlo. Peniaze poslali späť do Jakloviec na výstavbu katolíckej fary...
Slavomír Szabó
Informačné zdroje:
Jaklovce od histórie k súčasnosti (2007,Jaklovce)
Obyvatelia obce Jaklovce
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
