Hrušov: Vojaci v uhorských uniformách
@ :: Historické foto ::
Jun 17 2010, 12:31 (UTC+0) | 
|
Hrušov, okres Rožňava: Táto fotografia je trochu záhadou. Zachovala sa v obci Hrušov, ale je polemické, či „spomienky“ viažuce sa k nej nevznikli neskôr a tradovali sa už len ako informácia mimo reality. Podľa uhorských uniforiem ju môžeme datovať do čias I. svetovej vojny (1914 až 1918) alebo tesne po jej skončení. Avšak informácia o tom, že fotografia zachytáva vojakov, ktorí počas I. svetovej vojny bojovali v priesmyku Soroška, má vážne trhliny. Na Soroške sa totiž počas I. svetovej vojny nebojovalo. Nie je vylúčené, že tam mohla sídliť nejaká jednotka zabezpečujúca výcvik, ale za I. svetovej vojny sa vo východoslovenskom regióne bojovalo len v jeho severovýchodnej časti. (Pomerne málo je známa informácia, že ako počas II. svetovej vojny, tak aj počas I. svetovej strategickú rolu hral boj o Dukliansky priesmyk.)
Je dokonca možné, že táto fotografia pochádza z úplne iného miesta ako Soroška. Ale možné je aj to, že boja vyhotovená tam, ale cca pol roka po ukončení vojny. To bolo ešte pred podpisom Trianonskej mierovej zmluvy, keď hranice boli vytýčené, ale zmluvne neuzatvorené. Jedným z kritérií vedenia demarkačnej krajiny bola národnosť obyvateľstva. Avšak jestvovalo pomerne veľa dedín so Slovákmi južnejšie od hranice a dedín s Maďarmi severnejšie od hranice. Dôraz sa kládol skôr na to, v ktorom okrese žilo viac akej národnosti a potom sa štátu prideľoval celý okres so všetkými dedinami. Tiež sa brali na zreteľ určité geografické prvky (rieky, horské chrbty a pod.), ktoré boli výhodné pre vedenie hranice z hľadiska geopolitického a vojensko-strategického.
Po prvej demarkačnej čiare, ktorá viac-menej zodpovedá súčasným hraniciam, prišla na rad druhá. Hranica (aj vzhľadom na výskyt Slovákov – kdeže sú teraz?) sa mala posunúť ešte viac na juh. Československu tak mali pripadnúť Blatný Potok (dnes Sárospátak), Miškovec (dnes Miskolc), z pohorí Bukové vrchy a Matra. Za víťazné vojnové mocnosti o vytýčení novej demarkačnej čiary maďarskú vládu vyrozumel francúzsky plukovník Fernand Vix. Bolo to dňa 20. marca 1919 a na druhý deň odstúpil z postu prezidenta Maďarska Mihály Károlyi. V krajine našich južných susedov zavládla búrlivá atmosféra a moci sa chytili komunisti vedení Bélom Kunom. Okamžite vytvorili Červenú armádu a Maďarskú republiku rád a 25. apríla 1919 zaútočili na Československo. Východ Slovenska obsadili až po Bardejov. Až na diplomatický zásah Francúzska Maďarsko súhlasilo so stiahnutím svojich vojsk, pretože medzinárodný rozmer tohto útoku mohol vyvolať pokračovanie svetovej vojny. K ukončeniu ich okupácie a vrátenie vojsk za hranice došlo až 7. júla 1919. (Trianonská mierová zmluva, uzatvorená 4. júna 1920, už neobsahovala odstúpenie územia Rakúsko-Uhorska podľa druhej demarkačnej čiary medzi Slovenskom a Maďarskom, ale stav spred 20. marca 1919.)
Je teda možné, že pokiaľ uvedená fotografia pochádza z okolia Hrušova, kde sa za I. svetovej vojny nebojovalo, tak zachytáva skôr vojakov, ktorí sa zúčastnili útoku na Československo. V danom čase stále nosili uhorskú (nie neskoršiu maďarskú) uniformu. Pravdu sa už asi nikdy nedozvieme.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
