Zádiel: Cukrová homoľa
@ :: Historické foto ::
Jun 20 2010, 21:23 (UTC+0) | 
|
Zádiel, okres Košice-okolie: Táto fotografia pochádza z konca 19. storočia. Je signovaná a jej autorom je niekdajší kalvínsky kňaz zo Zádielu Károlyi Keresztury, ktorý v obci vlastnil fotoaparát ako prvý. Na zábere Zádielskej doliny dominuje skalný útvar Cukrová homoľa, ktorý ešte donedávna miestni obyvatelia volali Tvarohová veža.
Cukrová homoľa sa nachádza v prvej tretine tiesňavy (pri ceste od obce Zádiel) a viaže sa k nej viacero povestí. Pri návšteve v zime, keď vo výhľade neprekážajú listy stromov, môžeme v neďalekom brale od nej vidieť vchod do Kráľovej jaskyne. Pomenovanie dostala podľa udalosti z apríla 1241, keď sa v nej údajne ukrýval kráľ Belo IV. po prehranej bitke s Tatármi pri rieke Slaná.
Ïalšia z povestí hovorí o dievčine, ktorá vynikala nesmiernou krásou, ale podľa priania jej matky sa mohla vydať iba za muža, ktorý vylezie na Cukrovú homoľu, aby jej odtiaľ natrhal kavyľ (druh ozdobnej trávy).
K pôvodu samotnej Zádielskej tiesňavy patria ďalšie dve povesti. Podľa jednej z nich dolina vznikla, keď Luciferov syn porušil zákaz otca ísť na zem. V čertovskej vyhni, odkiaľ viedla na zem cesta, použil kúzlo prechodu tak zle, až sa planina zatriasla a roztrhla. Druhá povesť je zasa dejovo vsadená do 11. storočia. Podľa nej mal byť kráľ (svätý) Ladislav prenasledovaný Kumánmi. Kráľ nechal prebehnúť vojsko, ale sám zosadol z koňa. Keď sa Kumáni blížili, trikrát udrel rukou s vetvičkou o zem a planina sa roztrhla a rozostúpila na dvoje. Na jednej strane bol Ladislav so svojim vojskom a na druhej strane ostali Kumáni, ktorí boli v prevahe.
Odhliadnuc od mystifikácie je pravdepodobnejšie dôverovať tézam, podľa ktorých údolie vzniklo erozívnou činnosťou potoka Blatnica (nazývaný tiež Blatný potok alebo Chotárny potok) pretekajúceho preteká na dve kaňonu.
Odfotografovaná Cukrová homoľa má výšku približne 105 metrov a patrí medzi najobľúbenejšie skalolezecké miesta. Nielen v súčasnosti, ale bolo tomu tak už v rokoch 1939 až 1944, keď vždy počas májových osláv hore liezli muži, ktorí tam vyvesili maďarskú vlajku. V tom čase Zádiel patril pod Hortyho Maďarsko.
Dnes je územie Národným parkom Slovenský kras a Zádielska tiesňava ako národná prírodná rezervácia požíva najvyšší 5. stupeň ochrany. Napriek tomu skalolezci majú v určený ročný čas (podľa hniezdenia vtákov) možnosť výstupov na Cukrovú homoľu. Potrebujú však na to súhlas Správy Národného parku Slovenský kras.
Pre zaujímavosť ešte pripájame linku o devätnástich vytýčených lezeckých cestách na vrchol: www.jamesak.sk.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
