Zádiel: Niekdajšia turistická ubytovňa
@ :: Historické foto ::
Jun 20 2010, 21:54 (UTC+0) | 
- 
|
Zádiel, okres Košice-okolie: Prvá z uvedených fotografií pochádza z roku 1939. Slúžila ako pohľadnica a jej popis pod obrazom je v maďarčine, pretože v tom čase obec Zádiel i okolie patrili pod Horthyho Maďarsko. Druhá z fotografií bola vyhotovená v roku 1921 a zachytáva účastníkov tanečnej zábavy pred týmto turistickým zariadením.
Chata z fotografie stála na mieste, kde sa stretávajú červená, zelená, modrá a žltá turistická značka, teda asi 350 metrov pred súčasnou reštauráciou. Na mieste pôvodnej turistickej ubytovne sa dnes nachádza TJ Košice.
Pôvodná drevená poschodová ubytovňa mala kapacitu na nocľah vyše 50 osôb. Vyhorela pár rokov po vojne. Na príčinu požiaru sa nikdy neprišlo, aj keď v dedine sa šuškalo, kto a prečo to urobil. Údajne išlo o konkurenčný boj, keď si tam voľakto iný chcel zriadiť podobnú ubytovňu.
Po roku 1948, keď sa súkromné podnikanie pomaly dostávalo do rozporu so štátnym zriadením, sa správcom druhej chaty (terajšia reštaurácia, dlhé roky mala názov Bystrina) stal pán Ernest Tóth, ktorý sa tu za prácou prisťahoval. V turistickej chate žil aj s rodinou až do roku 1963. Jeho spomienky sú ako živá kronika povojnového turistického ruchu v tejto oblasti.
Ako spomína, od jari až do nástupu zimy Zádielska dolina hýrila množstvom turistov, ktorí sa tu miešali s obyvateľmi z okolitých obcí. Zo západnej strany prichádzali najmä poľovníci, ktorí patrili pod poľovný urbariát Drnava a z východnej strany z poľovného urbariátu Hačava. Turisti boli zvyčajne remeselníci; najmä tí, ktorým remeslo vynášalo. K stálej klientele patrili zlatníci, hodinári a kníhtlačiari. Nezriedka prichádzala aj miestna ľudová muzika.
Zlom nastal v päťdesiatych rokoch, konkrétne v roku 1954, keď tu bola vyhlásená rezervácia. Zároveň sa o turizmus začali zaujímať širšie vrstvy a začal sa pomaly vnímať ako šport. Koncom päťdesiatych a v šesťdesiatych rokoch si tu nachádzali cestu aj Česi. ¼udovú hudbu vystriedalo country. Každú sobotu pred reštauráciou horela vatra a zabávalo sa až do rána. Pre veľký záujem sa pri reštaurácii začali stavať malé ubytovacie chatky, ale mnohí najmä mladí ľudia dávali prednosť spánku v pokosenom sene, prípadne v stanoch, ktoré si mohli vedľa reštaurácie postaviť.
Dnes je reštaurácia v súkromných rukách, ubytovanie neposkytuje a stanovanie je tu v dôsledku ochrany prírody zakázané.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
