Rejdová: Muži, kabáty a kožuchy
@ :: Historické foto ::
Sep 19 2010, 14:52 (UTC+0) | 
|
Rejdová, okres Rožňava: Táto historická fotografia pochádza zo začiatku 20. storočia a vidíme na nej dvoch mužov v širokých klobúkoch. Pre rôzne typy klobúkov v gemerskom nárečí Rejdovej osobité výrazy nepoužívali. Vždy to bol kalap. Normálny klobúk na denné nosenie najmä v teplejších mesiacoch sa nazýval jednoducho „kalap“, tento typ klobúka, ktorý sa nosieval najmä v chladných mesiacoch bol „široky kalap“.
Bohatšie výrazy v gemerskom nárečí existujú pre kabáty. Muž stojaci vľavo má v tom čase bežnú kabanicu. Táto sa vyrábala z ovčej vlny. Napriadli sa z nej nite podobne ako na „chološne“, čo boli mužské nohavice. Na rozdiel od „chološní“ sa však na kabanicu priadli hrubšie nite. Z tých sa potom na krosnách utkalo súkno. Súkno potom prechádzalo ďalším procesom spracovania, ktorý tu nazývali „foľovane“, inde známe skôr „splsťovanie“. Látku odniesli do „foľuša“ čiže zariadenia, kde za mokra prechádzalo radom kladív, ktoré ho veľkou silou doslova zhutnili na pevnú až nepremokavú formu. (Takýmto spôsobom avšak z inej suroviny sa vyrábala aj látka na klobúky.) Súkno po „foľovaní“ bolo hrubé a bežným nosením takmer nezničiteľné. „Foľuše“ bývali zvyčajne v mlynoch a kladivá pracovali na vodný pohon, čo je i prípad Rejdovej.
Muž stojaci vpravo má oblečený kožuch. Na prvý pohľad to pre všetkých obyvateľov vtedajšej doby znamenalo, že je bohatý. Údajne v danom čase mali v Rejdovej kožuchy iba dvaja muži, a to i napriek tomu, že chovanie oviec bolo bežné. Kožuch však šil kožušník a jeho cena bola približne rovnaká ako cena kravy.
Menej majetní muži nenosievali kožuchy, ale „surovice“. „Surovica“ bola ušitá z ovčej kože a zvyčajne dlhá až po zem. V podstate ide takmer o identický kus odevu, ktorý sa na Zemplíne nazýva „gubaňa“. Nevýhodou „surovice“ bolo, že muž v nej nebol veľmi pohyblivý. Nosili ju najmä furmani, ktorí sa do nej mohli celí zabaliť a odolávať takto návalom mrazu. „Surovice“ nosievali aj pastieri, a to najmä začiatkom jari a na jeseň, pretože pásli často na vzdialených miestach od obce, kde aj prespávali. Dlhé „surovice“ im teda v dnešnom ponímaní slúžili namiesto spacích vakov.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
