Rejdová: Chorovody
@ :: Historické foto ::
Oct 13 2010, 22:24 (UTC+0) | 
|
Rejdová, okres Rožňava: Táto fotografia pochádza z roku 1951, je teda relatívne novšieho dáta a i keď zachytáva sprievod žien v tradičnom slávnostnom oblečení, vznikla už v čase, keď boli kroje na ústupe. Podľa zoradenia žien a spomienok majiteľky fotografie tu vidieť jeden z typických chorovodov. Slovník cudzích slov charakterizuje chorovod ako obradný ľudový tanec dievčat typický pre ruskú kultúru, no chorovody však boli súčasťou aj slovenskej ľudovej kultúry. Dnes už presne nevieme, ako a kedy vznikli. Môžeme si však ozrejmiť niekoľko súvislostí, ktoré môžu poukazovať na východný kultúrny vplyv.
Obec Rejdová vznikla približne v polovici 15. storočia. Od konca 14. storočia do 17. storočia sa územie terajšieho Slovenska vyznačovalo tzv. valaskou kolonizáciou. Tá prebiehala v niekoľkých etapách a jej zmyslom bolo osídlenie podhorských a horských oblastí najmä chovateľmi oviec, drevorubačmi a uhliarmi. V rámci valaskej kolonizácie tu prichádzali najmä Rusíni, ktorí mali s takýmto prostredím bohaté skúsenosti. Rusíni sa v danom čase hlásili a väčšinou dodnes hlásia v cirkvám východného obradu. Podľa historických záznamov boli pôvodní Rejdovčania pravoslávni, neskôr grécko-katolíci. Čas, charakter prírodného prostredia obce i náboženské vyznanie v tomto prípade poukazujú minimálne na kultúrny vplyv, ako nie rovno na celkový pôvod obyvateľov obce. Je teda aj možné, že viaceré folklórne prejavy sa tu dostali práve v rámci spomínaného osídľovania.
Chorovody v určitom zmysle môžeme vnímať aj ako ženské kolektívne hry. Okrem sprievodu a spevu na to určených piesní sa vyznačujú tanečnými pohybmi, pantomímou, dramatickými zložkami, ale to všetko so symbolickým významom naviazaným na určenú tému. Známym chorovodom vo veľkej časti Slovenska je napríklad vynášanie Moreny. Nie v každom regióne však bolo vynášanie Moreny ženským chorovodom, niekde a hlavne v neskorších časoch sa ho zúčastňovali aj muži; často to bolo individuálne od dediny k dedine. Mimochodom, vynášanie Moreny je typickým príkladom toho, ako niektoré prvky slovanského staroverstva pretrvávali aj v časoch „kresťanského monopolu“. Známe sú aj jarné chorovody typické pre Veľkonočnú nedeľu, či niektoré chorovody tematicky lokálneho významu – často vychádzajúce z miestnych starých povestí – ako je v Kojšove „Vodenie Uľjany“.
Pre Rejdovú boli typické dva chorovody. Jarný, ktorý sa konal na Veľkú noc a chorovod na Rusadle. Rusadle – v pôvodnej slovanskej kultúre pravdepodobne slávený ako sviatok plodnosti - vychádza na 50. deň po Veľkej noci a v súčasnej kresťanskej kultúre sa pripomína ako deň zoslania Ducha Svätého na apoštolov po Kristovom ukrižovaní.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
