Skúpy kňaz
@ :: Krátke príbehy ::
Oct 02 2005, 08:21 (UTC+0) | 
Erb Mateja I. Korvína. K jeho životu sa viaže ve¾a povestí, no ako to býva, viac idealizovaných ako pravdivých. V tomto prípade je rozdiel medzi vznikom hradu Ve¾ký Kamenec a životom krá¾a Mateja dve storoèia. |
Miesto: Veľký Kamenec
Čas: 13. storočie
Autor: Anna Domaniková
O založení hradu Veľký Kamenec sa zachovala táto povesť: Spravodlivý kráľ Matej často obchádzal zo svojim sprievodom usadlosti, dedinky a mestá na svojom panstve. ¼ud ho mal rád. Všade ho vítali upravené a čistotné domčeky a sviatočne vyobliekaní poddaní v nadšených zástupoch, mávajúci mu na pozdrav.
Keď sa kráľ vybral do Veľkého Kamenca, rozhodol sa ubytovať sa na fare. Farár však bol veľmi skúpy a ľutoval vybrať zo svojho vrecka viac peňazí na počesť panovníka. Prinútil svojho organistu, aby sa obliekol do jeho reverendy, predstavil sa kráľovi ako kaplán a povedal mu, že kňaz odcestoval a že on, kaplán, ho nemôže do domu prijať. Tak sa aj stalo. Kráľ dal postavil tábor na vàšku neďaleko dediny a tam so svojím sprievodom usadil.
Celá dedina spala, len farár s organistom nie. Dohadovali sa na čine, ktorý ráno vykonali. Organista bol celý nahnevaný, že farára poslúchol, bál sa trestu. Farár ho utvrdzoval v tom, že sa im nič zlého nestane, pretože o ich klamstve predsa nikto nevie.
Kráľ strávil vo Veľkom Kamenci niekoľko dní. Vypočul si prosby svojho ľudu, jeho trápenia a žiale. Pomohol každému, kto ho o pomoc požiadal. Zaujímal sa o ich osud. Takéto dni boli veľkým sviatkom pre obe strany. Len farár s organistom sa schovávali a nechodili kráľovi pred oči. Až prišla sobota. Matej bol hlboko nábožensky založený, každú nedeľu chodieval na svätú omšu a dal si ju odslúžiť vždy tam, kde sa práve zdržiaval. Poslal k farárovi posla s odkazom, aby ten k nemu prišiel do tábora a mohli sa tak o nedeľnej pobožnosti porozprávať.
Farár sa dal znovu zatajiť a prehováral organistu na opakované klamstvo. Organista odmietal, ani za celý svet už nechcel kráľovi klamať. Ale farár sa mu vyhrážal prepustením zo služby a keďže mal doma šesť detí, podvolil sa. V tábore povedal kráľovi, že pán farár je chorý a tak sa o nedeľnej pobožnosti budú musieť porozprávať len oni dvaja.
Počas rozhovoru odpovedal organista na kráľovu otázku, ako sa mu tuto v tomto zapadákove páči, že sa tu cíti veľmi dobre, ale najradšej by bol nejakým hradným pánom a chcel by bojovať po boku svojho statočného kráľa. Matejovi sa odpoveď pozdávala, tak sľúbil, že ten hrad dá postaviť ak mu organista odpovie správne na tri otázky. Najskôr sa opýtal, kde je stred Zeme. Podľa mienky organistu bol na tom mieste, kde práve stála kráľova noha. Druhou otázkou bolo, že akú má Matej cenu ako kráľ. Organista bez rozmýšľania povedal, že ak za Krista dali tridsať strieborných, tak za kráľa by mohli dať aspoň dvadsaťdeväť. Na poslednú kráľovu otázku mal organista povedať, na čo práve Matej myslí. Organista zbledol, kľakol si pred kráľa a vyjavil mu, že on nie je kaplán, ale organista a že ho farár donútil a že veľmi svoj čin ľutuje, lenže nemohol inak urobiť, ak chcel svoje deti chlebom nakàmiť. Kráľ sa nahneval, ale organistovi odpustil. Povedal, že hneď druhý deň začnú na vàšku, kde práve stojí jeho tábor, pre neho stavať nový hrad. Farára však potrestal. Odobral mu všetky majetky a peniaze a preložil na Horniaky, čo bola najchudobnejšia oblasť kraja.
Takto sa stal z chudobného organistu zámožný hradný pán, ktorý až do svojej smrti slúžil verne kráľovi.
Poznámka autorky:
Povesť je dielom ľudu a nemá súvis s historickou dôveryhodnosťou. Matej Korvín totiž žil v 15. storočí a hrad Veľký Kamenec vznikol v 13. storočí, pravdepodobne za vlády kráľa Bela IV.
|
|
