Smolník: Počiatky baníctva
@ :: Historické foto ::
May 30 2011, 15:26 (UTC+0) | 
|
Smolník, okres Gelnica: Táto historická pohľadnica pochádza z konca 19. alebo zo začiatku 20. storočia. Je roztváracia a zobrazuje panoramatický pohľad na Smolník. Banícke mesto (dnes obec), ktoré malo vďaka medenorudno-pyritovým ložiskám až medzinárodný význam, práve v tom čase upadalo. Najmä druhá polovica 19. storočia bola charakteristická vysťahovalectvom baníkov do Banátu, Kremnice a Banskej Štiavnice.
Počiatky baníctva v okolí Smolníka zachádzajú až pred náš letopočet do doby laténskej. Viaceré zdroje poukazujú na možnosť, že v smolníckych baniach sa ťažilo zlato aj v 11. až 12. storočí. Pre toto tvrdenie však chýbajú hodnoverné listinné dôkazy, pretože počas tatárskych vpádov bol zničený všetok materiál o hornouhorskom baníctve. Z 13. storočia akurát vieme, že kráľ Gejza II. daroval jasovskému prepošstvu banícky významné územie, ktoré ohraničovali rieka Hnilec a Smolnícky potok. V roku 1280 zasa kráľ Ladislav IV. založil „základinu“ pre nemocnicu pri smolníckych baniach s ročnou dotáciou 100 strieborných mariek. V 13. storočí tu teda bane jednoznačne existovali. Svedčí o tom aj zápis z roku 1287, ktorý stanovil hranice území patriace pod Gelnicu a Smolník, aby nevznikali spory kvôli baniam.
Väčšinu baníckych miest a obcí na východe Slovenska založili Nemci. Stalo sa tak po roku 1241, keď kráľ prehral bitku na rieke Slaná a Tatárom už nič nestalo v plienení krajiny. Mnohé dediny celkom zmizli, ľudí odvádzali do otroctva, zabíjali; kto prežil, zvyčajne podľahol nasledovnému hladomoru. Keď Tatári odtiahli, kráľ Belo IV. udelil Nemcom privilégiá, ak osídlia vyľudnené územia. Počiatky dejín Smolníka sú však rozdielne, ako banícka osada jestvoval už pred príchodom Nemcov, i keď najstaršia zachovaná písomná zmienka pochádza z roku 1243.
Slavomír Szabó
Použitá literatúra:
M. Badík, L. Deli, R. Maguľa: 700 rokov baníctva v Smolníku (1970, vydali Železorudné bane, Závod Smolník)
J. Ilavský a kolektív: Smolník – mesto medenorudných baní (1993, vydalo združenie Mineralia slovaca)
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
