Štós: Ženy obce
@ :: Historické foto ::
Jul 04 2011, 18:52 (UTC+0) | 
|
Štós, okres Košice-okolie: Táto historická fotografia vznikla niekedy medzi rokmi 1930 až 1938 a vidíme na nej ženy z obce Štós pri svojej procesnej zástave. Ženské spolky za I. ČSR vznikali v mnohých mestách a väčších dedinách. Štós získal štatút slobodného kráľovského mesta v roku 1696, ale aj vďaka dvom fabrikám a kúpeľom tu bola skôr meštianska ako dedinská kultúra. Vidieť to môžeme už na oblečení. Nikdy tu nemali tradíciu krojov v dnešnom folkloristickom ponímaní. Veľmi svojráznym znakom je skutočnosť, že s výnimkou jedinej ženy žiadna nemá šatku alebo čepiec. V tradičnej slovenskej dedine bolo v tom čase neprípustné, aby sa žena po svadbe ukázala na verejnosti s nepokrytou hlavou. Vnímalo by sa to ako nehanebnosť. Kultúra obyvateľov Štósu však nebola rýdzo slovenská, bola nemecká.
To, že ženy mali svoju procesnú zástavu, bolo znakom, že patria k jednému spolku. Žiaľ, dnes už nevieme, ako sa tento spolok presne volal. Isté je len to, že spolok mal aj tzv. matku zástavy, čiže jej opatrovníčku, ktorou bola pani Vilma Buttkay, sediaca vpredu uprostred.
V histórii obce zohrala svoju úlohu aj žena stojaca v strednom rade vpravo. Bola to Mariška Buttkay, ktorá sa vydala do Štósu z Betliara. Už od roku 1928 pôsobilo v Betliari Pohrebné podporné združenie, známe aj ako „Pohrebný spolok Betliar“. Ten je stále aktívny (jeho web) a jeho úlohou bolo i je zabezpečiť dôstojný pohreb pre svojich členov. V praxi to funguje tak, že počas života človek každý mesiac prispieva do spolku určitou malou čiastkou. Keď člen spolku zomrie, spolok hradí výdaje na jeho pohreb a hrob. Ani v časoch vzniku tejto fotografie nebol pohreb lacný. Štós mal ešte jednu neobvyklú črtu – žilo v ňom viac vdov ako inde. Na príčine bola ťažká práca mužov vo Wlaszlovitsovej fabrike na výrobu nožov a šablí, kde najmä brusiči vdychovali kovový prach. Vdovy potom ostávali nezaopatrené, pomohol im aspoň spolok Betliar, keď sa postaral o dôstojné pochovanie nebožtíkov. Nečudo, že sa v Štóse rýchlo ujal, získal veľa členov a pôsobí tu dodnes.
Slavomír Szabó
Informácie k tomuto článku nám poskytla pani Gabriela Strampová.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
