Štós: Pohľad z 19. storočia
@ :: Historické foto ::
Jul 04 2011, 19:18 (UTC+0) | 
|
Štós, okres Košice-okolie: Táto historická fotografia vznikla v 19. storočí, pravdepodobný je rok 1899 a zobrazuje centrum obce. Z geografického hľadiska ide o poslednú (či prvú) obec, ktorá sa nachádza v údolí povodia rieky Bodva, z troch strán teda inak ohraničená vrchmi. Nie je to však koncová dedina, cesta na východ ide údolím do Medzeva, ale cesta na sever stúpa strmo do Štóskeho sedla s pokračovaním na Smolník.
Štós vznikol už v 13. storočí počas nemeckej kolonizácie územia vtedajšieho Horného Uhorska, ktoré ostalo po vpádoch Tatárov takmer vyľudnené. Nemci osídlili najmä už jestvujúci Smolník, ale tam sa utiahli prevažne banícke rodiny. Podľa povesti Štós založili rodiny, ktoré zabezpečovali pre Smolník a jeho banícke aktivity určitý servis – boli to drevorubačské práce, ale tiež tu pálili drevené uhlie. Dodnes má jedna blízka časť názov Peklisko; údajne podľa miesta, kde to stále dymilo z uhoľných milierov. Je dosť pravdepodobné, že povesť má reálny základ, pretože do roku 1465 bol Štós poddanskou obcou Smolníka. Štós zo smolníckeho poddanstva svojim nariadením vymanil až kráľ Matej Korvín.
Na fotografii vidíme rímsko-katolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, ktorý pochádza z 13. storočia a patrí medzi národné kultúrne pamiatky. V popredí dominuje pohľad na verejnú studňu Alžbeta. Údolie je známe dostatkom vody, studňa bola v každom dvore, ale okrem tých existovali aj verejné. Tie sa začali stavať najmä v období panovania Márie Terézie a Jozefa II., keď sa v dedinách i mestách zakladali hasičské zbory. Voda musela byť verejne prístupná, aby sa v prípade požiaru dala ihneď použiť. V Štóse takto mali vybudovaných šesť, jeden čas až sedem verejných studní.
Slavomír Szabó
Informácie k tomuto článku nám poskytla pani Gabriela Stramová.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
