Dobšiná: Radnica a zvyky ľudu
@ :: Historické foto ::
Jul 12 2011, 16:16 (UTC+0) | 
|
Dobšiná, okres Rožňava: Táto historická pohľadnica pochádza z roku 1925 a vidíme na nej Námestie baníkov s radnicou, ktorú tu nájdete aj dnes. Postavená bola v roku 1872 na ten čas už v historizujúcom neskoro-renesančnom slohu. Radní páni museli riešiť mnohé úlohy, uvažovať pragmaticky a vytvárať podmienky potrebné pre rozvoj mesta. V danom období napríklad v roku 1873 postavilo mesto hotel pri Dobšinskej ľadovej jaskyni, v roku 1874 pivovar, v roku 1885 učňovskú školu a boli tu, samozrejme, aj mnohé iné právne či administratívne aktivity, ktorými sa zaoberali denne.
V meste sa však vyvíjala aj ľudová kultúra, ktorá žila vlastným životom, naozaj veľmi vzdialeným úradníckemu vnímaniu sveta. Obyvatelia Dobšinej boli predovšetkým baníci, a tí mali mnohé svojrázne zvyky a povery.
Baníci verili, že v baniach žijú škriatkovia, ktorých tu nazývali Kobolde alebo Peagmännel. Títo škriatkovia sa mohli stať aj neviditeľnými a mali vo zvyku baníkov odmeňovať alebo trestať. Najskôr baníka pozorovali a usudzovali, aký je človek. Ak bol dobrý, pomáhali mu. Údajne sa neraz stalo, že kým baník vytlačil von fúrik s rudou, keď sa vrátil na svoje miesto, mal už nakopané na ďalšiu fúru, takže mu stačilo naložiť rudu a ísť opäť von. Ak škriatkovia usúdili, že baník je zlý človek, schovávali mu veci, alebo mu ich úplne ukradli.
Pokiaľ baník uvidel v bani svetlo neznámeho pôvodu, veril, že sa za ním sa skrýva poklad. Veľa radosti mu to i tak nepridalo, pretože tieto poklady strážili podzemné hady a draci. Baník sa teda k takému svetlu radšej nepribližoval. Naviac, ak by sa aj k pokladu dostal, nevedno, či by si ho užil. Ak si ho totiž vzal zlý človek, poklad sa v jeho rukách premenil na obyčajný kameň. Podzemné poklady však mohli strážiť aj žaby. Bežný človek pred nimi nemá taký rešpekt ako pred drakmi či hadmi. Baníci však áno. Verili, že podzemné žaby pľujú smrteľný jed.
Zo súčasného pohľadu, pokiaľ je človek náchylný veriť ezoterike, je zaujímavé banícke prútikárstvo, ktoré tu bežne využívali. Na hľadanie vody používali prútiky z vàby, prútiky z ihličnatých stromov na nájdenie olova, prútiky z liesky na hľadanie striebra, z duba na hľadanie medi a na hľadanie zlata využívali železnú virgulu.
Slavomír Szabó
Informačné zdroje:
Konzlutácie s členom Klubu histórie Dobšinej Jánom Pavlíkom
Ondrej Rozložník a kolektív: Banské mesto Dobšiná
Autorský kolektív: Dobšiná včera a dnes
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
