Hrabušice: Hľadači pokladu v Zlatej diere
@ :: Historické foto ::
Dec 09 2011, 14:47 (UTC+0) | 
|
Hrabušice, okres Spišská Nová Ves: Táto historická fotografia pochádza z dvadsiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej mladých mužov z Hrabušíc, ktorí sa vybrali do jaskyne Zlatá diera hľadať poklad. O tejto jaskyni v Slovenskom raji kolujú povesti, že je v nej ukryté zlato, čo ovplyvnilo aj jej názov. Prvá časť jaskyne má jedno jazero a hneď za ním druhé ukončené tzv. sifónom, ktorým môžu preplávať len speleologickí potápači, aby sa opäť vynorili v ďalšej časti podzemných priestorov. V časoch vzniku tejto fotky bola jaskyňa známa len po vodné plochy, ktoré volali Drevené jazierka. Pôvodná povesť hovorila, že v jaskyni žije kačica, ktorá nikdy nevychádza na svetlo a znáša zlaté vajcia. Už v dvadsiatych rokoch bola táto povera veľmi naivná a „racionálnejšie“ uvažujúci ľud šíril príbeh, že tam ukryl poklad francúzsky šľachtic na úteku. Ešte predtým však z jaskyne vyhnal akéhosi mnícha – pustovníka. Bližšie informácie o tvrdení, kto bol onen šľachtic, prečo a pred kým utekal, sa nezachovali.
Jaskyňu v daných rokoch navštevovali početní hľadači pokladu. Údajne nebolo v Hrabušiciach mladého muža, ktorý by neskúsil šťastie. Dokonca aj dievčatá s rodičmi nosili z jaskyne domov drobné kamenie a štrk, kde všetko premývali a hľadali drahý kov. Chodili tam aj dobrodruhovia z iných častí Slovenska a Čiech, ktorí si miestnych mládencov prenajímali na kopanie. Pravdepodobne z takejto akcie pochádza aj táto fotografia.
Medvedia jaskyňa a Zlatá diera sú najznámejšie jaskyne, ktoré sa nachádzajú v podzemí planiny Glac. Šírka vstupnej chodby Zlatej diery miestami dosahuje až 5 metrov a výška 8 metrov. Vodný sifón, ktorým je nutné preplávať do ďalšej časti jaskyne, je dlhý až 68 metrov. Za ním sa nachádzajú jaskynné priestory, ktorými preteká podzemný potok. Tam sa nachádza už tretie podzemné jazero, ktoré podľa záznamov speleológov z roku 1969 malo v čase ich bádania dåžku 35 metrov, šírku do 7 metrov a hlboké bolo miestami až 2 metre. Za ním chodby pokračujú ďalej až z štvrtému jazierku s dåžkou 10 metrov a šírkou jeden meter. Aj toto jazierko je ukončené sifónom, ktorý v 8 metrovej håbke prechádza do veľkej zaplavenej podzemnej siene. Je možné, že aj odtiaľ smerujú nejaké chodby nahor, ktoré vedú nad vodnú hladinu, ale odpoveď sa dozvieme až niekedy v budúcnosti. Celkovo známe podzemné chodby Zlatej diery dosahujú dåžku 593 metrov. Jaskyniari predpokladajú, že pod planinou Glac sa nachádza veľký jaskynný systém. Nakoniec – v južnej časti Slovenského raja a Národnej prírodnej rezervácii Stratená sa nachádza jaskyňa Psie diery, ktorá je spojená podzemným systémom so Stratenskou jaskyňou. Dovedna majú 21 987 metrov chodieb, čo je druhý najväčší jaskynný systém na Slovensku.
Zlatá diera teda možno naozaj ukrýva poklad, no nie v zlate, ale v doposiaľ neobjavenej podzemnej jaskynnej kráse. Slovensko je tomto ohľade svetovou veľmocou.
Slavomír Szabó
Informácie k tomuto článku nám poskytli páni Július Jakubec z Hrabušíc a Peter Lučivjanský zo Spišskej Novej Vsi.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
