Hačava, Moldava nad Bodvou: Hačavskí Rómovia na 1. mája
@ :: Historické foto ::
Feb 06 2012, 14:31 (UTC+0) | 
|
Hačava, Moldava nad Bodvou, okres Košice-okolie: Táto fotografia pochádza zo sedemdesiatych rokov 20. storočia a zachytáva časť prvomájového sprievodu v Moldave nad Bodvou. Na fotografii práve vidíme skupinku Rómov z Hačavy. Prvomájové sprievody boli de facto povinné pre každého zamestnanca akéhokoľvek podniku a nezamestnaný človek bol v čase predrevolučného politického režimu právne stíhaný ako príživník. I keď je z podhorskej Hačavy vyše tri kilometre do najbližšej dediny, za prácou dochádzal každý. Hačavskí Rómovia pracovali najmä v okolitých jednotných roľníckych družstvách, na štátnych majetkoch a tiež ako stavbári.
Iná situácia bola v dedine za I. Československej republiky, teda v rokoch 1918 až 1938. V danom čase ešte hačavskí Rómovia nebývali priamo v dedine, ale ich osada stála nad ňou, konkrétne na mieste, ktoré miestni obyvatelia nazývajú „Na haldách“. Mali svoju vyhňu a nachádzalo sa medzi nimi dosť kováčov, ktorí zarábali sami na vlastnú obživu. Okrem kováčov boli medzi Rómami aj viacerí lanári. Lanári získavali konopnú priadzu od žien z obce; priadzu nezvykli kupovať za peniaze, ale jej hodnotu si odpracovali na gazdovstvách. Z konopnej priadze potom plietli laná, ktoré využívali furmani, drevorubači a vlastne každý. Za I. ČSR nebývalo zvykom, aby mohol Róm predávať svoje výrobky na trhu v Moldave, Turni či Rožňave, takže laná ponúkali najmä židovským obchodníkom, ktorí ich predávali ďalej so svojim ziskom. Rómovia laná často aj opravovali. Údajne to robili tak dokonale, že i keď bolo lano hrubé ako ruka, po oprave ani nebolo možné zistiť, kde bolo predtým pretrhnuté. Mnohí z Rómov si zarábali taktiež výrobou dreveného uhlia, ktoré pálili v neďalekých milieroch ma Zádielskej a Jasovskej planine. (Dnes je to územie Národného parku Slovenský kras.)
Typické hačavské rómske remeslá zanikli po roku 1948, keď po nástupe komunistov k moci bolo súkromné remeselníčenie postupne zakázané.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
