Čečejovce: Divadelní ochotníci
@ :: Historické foto ::
Mar 13 2012, 13:46 (UTC+0) |
| Čečejovce, okres Košice-okolie: Táto fotografia pravdepodobne vznikla v roku 1937 a zachytáva ochotnícky divadelný krúžok z obce. Jeho členmi boli predovšetkým školopovinné deti, ktoré k divadelnej prezentácii viedli učitelia. Napríklad práve v roku 1937 si nacvičili divadelnú hru s názvom Preč sa drotár, preč do sveta poberá. Ochotnícke divadlo sa zmenilo zo školského na viacgeneračné po II. svetovej vojne, keď čečejovskí dobrovoľníci začali nacvičovať pod hlavičkou miestnej organizácie Csemadoku. Svoje vystúpenia prezentovali nielen doma, ale tiež v okolitých obciach. Aj vzhľadom na svojho zriaďovateľa hrávali po maďarsky. Napríklad v roku 1969 vychádzajúc z diela Julesa Verneho uviedli hru Halý hrdina. V roku 1970 vystupovali aj v Komárne s hrou Uštipnutie jedovatým hadom, nasledovalo ešte niekoľko ďalších hier prevažne maďarských autorov až v roku 1977 zanikli. Zánik dedinských divadiel, ktorý bol mohutný práve koncom sedemdesiatych rokov, zapríčinil malý záujem ako hercov, tak aj divákov, pretože z hľadiska príbehovosti už nedokázali konkurovať televízii. Z dnešného pohľadu vlastne ani nebol dôvod na konkurenciu, ale pri dostupnosti už všadeprítomného televízneho vysielania sa stali nemodernými. Rozdiel medzi kreativitou síce ochotníckych, no predsa len domácich hercov a profesionálnymi dynamickými filmami nebol chápaný ako rozdiel medzi domácou kultúrou a infiltrovanou konzumnou ponukou. Z diváckeho hľadiska možnosť výberu jednoducho vyhrávala televízia. Divadelné sály kulturákov ostávali prázdne. Naviac, je tu ešte jeden a pravdepodobne ešte dominantnejší dôvod zániku. Mladí ľudia prijímali nové idoly práve z televízie a tie boli značne odlišné od postáv, ktoré by mali stvárňovať v dedinských divadelných hrách. Nedokázali sa s nimi stotožniť, stávali sa im vzdialené, cudzie. Vzhľadom na to, že dedinské divadlo bolo napríklad v štyridsiatych rokoch takmer v každej dedine, možno hovoriť o zániku určitej časti vidieckej kultúry. Obcí, kde sa ochotnícke divadlá udržali do súčasnosti, prípade vznikli nanovo, je stále veľmi málo. Slavomír Szabó Informácie k tomuto článku poskytol Ing. Július Pelegrin. *** Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|