Čečejovce: Architektúra dedinských domov
@ :: Historické foto ::
Mar 13 2012, 13:50 (UTC+0) | 
|
Čečejovce, okres Košice-okolie: Táto fotografia pochádza z roku 1910 a vidíme na nej hlavnú ulicu v Čečejovciach. Vyhotovená bola ako pohľadnica.
Obytné domy, ktoré stoja naľavo, majú slamenú strechu. V danom čase sa slama používala na pokrývanie obydlí najčastejšie, až o nejaké desaťročie sa stali škridla a eternit dostupnejšie. Posledný dom so slamenou strechou vydržal v obci do šesťdesiatych rokov.
Domy radového obyvateľstva boli typicky abovské, to znamená pozdåžne so vstupom dovnútra zo strany. Po vstupe sa človek dostal do pitvora, kde bola murovaná pec, stôl a de facto kuchyňa. Murovaná pec mala na spodnej strane veľký otvor na pečenie chleba. Jej vrch tvorila liatinová platňa, ktorá mala kruhové otvory. Keď sa nevarilo, boli zatvorené liatinovými kruhmi. Ak sa varilo, kruh sa vybral a na otvor sa položil hrniec, takže stál rovno nad plameňmi.
Z pitvora viedli dvere do prednej izby, do zadnej izby a do špajze. Predná izba, ktorá mala okno na čelnej strane domu, sa používala zriedkavo; bola „sviatočná“ a pre návštevy. Často mnohodetná rodina žila spoločne v zadnej izbe.
Domy mali nehlboký kamenný základ, múry boli postavené z váľkov. Išlo o nepálené tehly z ílovitej hliny, ktorá sa ťažila na okraji obce. Chudobnejšie rodiny si vyrábali váľky samé, inak to bývala práca najmä pre Rómov, ktorí si takto zarábali. Steny boli natreté vápnom a bielilo sa minimálne jedenkrát ročne.
Podlahu takéhoto domu tvorila len udupaná zem. Aby sa z nej neprášilo, „zapúšťali“ ju aj každý týždeň. „Zapúsťaním“ rozumieme jej umývanie, ktoré bolo na danú dobu bežné. Do vedra sa nahádzali kusy kravského trusu a ten sa zalial vodou. Poriadne sa to rozmiešalo a potom už gazdiná len namáčala handru a poriadne vyšúchala podlahu. Po zaschnutí sa na zemi vytvorila tvrdá a často až lesklá škrupina, ktorá sa však časom schodila a celý proces bolo potrebné zopakovať.
Jednoduché pozdåžne domy mala väčšina obyvateľov obce. Pre Abov a tento typ stavieb sú tiež typické gánky. Tie nemali len najchudobnejší, resp. takmer na každom dome si ich pristavali až po II. svetovej vojne. Na začiatku storočia len bohatší obyvatelia stavali prízemné domy v pôdoryse písmena L.
Slavomír Szabó
Informácie k tomuto článku poskytol Ing. Július Pelegrin.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
