Čečejovce: Spotrebné družstvo Hangya
@ :: Historické foto ::
Mar 13 2012, 14:29 (UTC+0) | 
|
Čečejovce, okres Košice-okolie: Táto fotografia pochádza z roku 1940 a vidíme na nej Čečejovčanov pred budovou spotrebného družstva Hangya. Potravné a spotrebné družstvá na dedinách vznikali často už koncom 19. storočia. Ich poslaním bolo chrániť obyvateľov obce pred úžerníkmi.
Rodina na dedine bola z veľkej miery sebestačná, a to najmä tam , kde sa darilo poľnohospodárstvu. Čečejovce bola vyslovene poľnohospodárska obec, avšak ani ona sa nevyhla často zbytočnému a špekulatívnemu zvyšovaniu cien zo strany obchodníkov. Takmer každý poľnohospodár okrem plodín pre rodinu vypestoval aj značnú časť úrody, ktorá išla na predaj. Najstarší pamätníci mnohých obcí spomínajú, že potravné a spotrebné družstvá sa zakladali práve preto, lebo obchodníci bohatli viac než prvovýroba a vysoké ceny pre spotrebiteľov len znižovali odbyt, na čo opäť najviac doplácali bežní poľnohospodári.
Systém potravných a spotrebných družstiev spočíval v tom, že gazdovia, ale aj bežní obyvatelia mohli do družstva vstúpiť s určitým finančným vkladom. Družstvo potom vykupovalo od svojich členov úrodu, pričom v samotnej dedine ju predávalo s oveľa menším ziskom ako bývalo zvykom. Tým si miestni obyvatelia mohli doma nakúpiť lacnejšie než inde a miestni poľnohospodári mali zabezpečený odbyt. Čo sa nepredalo priamo v obci, s tým družstvo obchodovalo, pričom často išlo aj o bártrový obchod a spotrebný materiál (často petrolej, látky, topánky a pod.) predávali opäť doma s minimálnou maržou. Domáci nemuseli chodiť za spotrebným materiálom ďaleko a naviac ešte ušetrili. Obchodná konkurencia v obci často celkom skrachovala. Podľa spomienok najstarších obyvateľov viacerých dedín išlo údajne najmä o ochranu pred židovskými obchodníkmi, ktorí síce dávali často aj „na sekeru“, ale do zástavy žiadali pozemky a iné hodnoty oveľa vyššej ceny, než bol dlh zákazníka voči obchodu. Tým mnohé rodiny prišli na mizinu.
Napriek tomu, že potravné a spotrebné družstvá vo svojej domovskej dedine predávali s malými maržami, vykazovali každoročne zisky, ktoré sa alebo investovali do ďalšieho obchodného rozvoja, alebo sa rozdelili medzi družstevníkov – podielnikov. Ak aj okolo družstva celá konkurencia skrachovala a družstvo v dedine získalo monopol, i tak ceny nezvyšovalo, pretože tie vždy určovali družstevní podielnici, ktorými mohli byť iba obyvatelia obce, kde družstvo pôsobilo. Zvyšovať ceny samým sebe nemalo logiku ani význam.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
