Poproč: Prvý povojnový miestny národný výbor
@ :: Historické foto ::
Apr 29 2012, 20:16 (UTC+0) |
| Poproč, okres Košice-okolie: Táto fotografia pochádza z jari 1945, teda z čias po oslobodení Poproča na konci II. svetovej vojny a zachytáva členov miestneho národného výboru. Pre obec to bola veľká dejinná udalosť, a to nielen pretože 21. januára 1945 prišla sloboda, ale zároveň sa obnovili hranice podľa Trianonskej dohody (okrem Podkarpatskej Rusi, ktorá ostala Sovietskemu zväzu ako Zakarpatská Ukrajina) a teda opäť patrili k Československu. Od roku 1939 bol totiž Poproč súčasťou Horthyho Maďarska a spomienky obyvateľov na toto obdobie nie sú veselé. Po Viedenskej arbitráži, keď značná časť južného Slovenska pripadla Maďarom, síce Poproč ostal na Slovensku, ale bol s tým problém. Je to totiž koncová podhorská dedina a jediná cesta odtiaľ viedla do Maďarska. Usporiadali tu teda referendum a na základe jeho výsledkov požiadali o pripojenie k Maďarom. Pri rokovaní si však vyjednali, že v Poproči bude slovenská škola. Pri revízii hraníc v roku 1939 sa skutočne pričlenili k Maďarsku, ale sľuby sa nenapåňali. Deti (i keď maďarsky nevedeli) mohli v škole hovoriť iba po maďarsky, maďarsky sa aj začalo vyučovať. Aktívni obyvatelia obce teda začali vyjednávať s poslancom parlamentu v Budapešti, ktorý mal na starosti národnostné menšiny a nakoniec sa im podarilo presadiť, aby v škole bola aspoň jedna slovenská trieda. V tej sa však učili všetky ročníky naraz a mohla mať nanajvýš 23 detí. Ostatné sa museli učiť po maďarsky. Iniciátorov z Poproča, ktorí sa pričinili o vznik slovenskej triedy, začali prenasledovať maďarskí žandári. Keďže sa všetko uskutočnilo legálne a v rámci vtedy platnej maďarskej legislatívy, obžalovali ich z iných vymyslených prečinov a zatvorili do väzenia v Košiciach. Časté telesné tresty žiakov a šikanovanie maďarským riaditeľom vyústilo do otvoreného sporu, kedy ho niekoľkí chlapci zo školy zbili a potom utiekli cez hranice na Slovensko. V spomienke miestnych obyvateľov ostáva aj príbeh, keď sa viacero mladých mužov pridalo k partizánom. Často to boli aj takmer deti, ktoré pobyt v lesoch neznášali dobre. Žandári vyhlásili, že kto sa vráti domov a odovzdá zbraň, bude omilostený. Takto sa vrátilo asi desať chlapcov, ktorých nechali zoradiť na ploche vedľa kostola a išli verejne popraviť. Až miestny farár, ktorý si kľakol na kolená a prosil žandárov o milosť, situáciu zvrátil. Pravdou je aj skutočnosť, že sa žandári báli verejnej vzbury, ktorá mohla okamžite nastať. Situácia sa dramatizovala najmä koncom vojny, keď partizánske boje naokolo silneli a ľudia dávali čoraz viac najavo svoj odpor k Nemecku a jeho maďarským spojencom. Maďari Popročanov prinútili, aby každý deň chodili k osade Baňa Lucie kopať zákopy. Nemci tu prišli len dva týždne pred oslobodením. Prírodou a cestami izolovaný Poproč využili ako týlové stanovisko, kde predovšetkým varili a dovážali stravu pre bojujúce vojská. Majiteľka fotografie spomína, ako raz po príchode Nemcov ležal pri ceste zdochnutý kôň. Niekto k nemu zastrčil do zeme tabuľku, na ktorej bolo slovensky napísané: Nová nemecká zbraň. K najšťastnejším chvíľam v modernej histórie obce patril útek maďarských a nemeckých vojsk. Tým sa Poproč ochránil pred priamymi bojmi. Rusi prišli, keď tam už nepriateľskí vojaci neboli. Nastal čas slobody a volieb predstavenstva obce – miestneho národného výboru. Zvolených vidíte... Slavomír Szabó Informácie k tomuto článku nám poskytla pani Anna Benková. *** Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|