Vyšná Slaná: Mužský kroj v rokoch dvadsiatych
@ :: Historické foto ::
May 10 2012, 06:37 (UTC+0) | 
|
Vyšná Slaná, okres Rožňava: Táto fotografia pochádza z dvadsiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej dvoch parobkov z Vyšnej Slanej. Oblečení sú v kroji, aký sa tu nosieval najmä na slávnostnejšie príležitosti. Krojová tradícia v obci pretrvávala pomerne dlho, až do rokov päťdesiatych. Podobne tomu bolo aj v blízkych dedinách Vlachovo a Gočovo. V susednej Rejdovej podľa zápisov kronikára Jána Vida sa nosili kroje ešte aj v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Samozrejme, bolo to už individuálne, ale v týchto gemerských končinách nie zriedkavé.
Mužský kroj sa skladal z košele, gatí (nohavice na leto) alebo z chološní (nohavice z občej vlny na zimu) a šurca (zástera). Na košeli sa podľa ročného obdobia nosil najmä kožušok (vyšívaná vesta z kožušiny) i keď v tomto prípade sú to jednoduchšie čierne vesty na leto. Ak nastal chladnejší čas, boli to prevažne kabanica (kratší kabátik) alebo surovica (dlhý kabát z kožušiny až po zem, ktorí nosili najmä furmani, aby im pri jazde vozom nebola zima).
Títo mládenci majú obuté čižmy (lebo sa išli fotiť), ale v lete sa tu častejšie nosievali krpce. Tie boli kožené a upevňovali sa za pomoci remienkov, ktoré tu nazývali strokance. Strokance si obtáčali okolo holení a zväzovali ich až tesne pod kolenom.
Typickým prvkom slávnostného kroja bol čierny klobúk. Ako vidíme na tejto fotografii, býval o niečo vyšší a ozdobovali si ho perami. Zdobenie klobúkov pierkami nebola len príležitostná udalosť pri slávnostných obradoch. Slobodní mládenci si takto opierkovali klobúky aj vo všedné dni. Bol to taktiež poznávací prvok, že takto ozdobený mladý muž je ešte slobodný. Ženatí chlapi si už pierka za klobúky nedávali.
Za zmienku stojí aj „antika“ v podobe ståpov za oboma mládencami. Ide o plátno, na ktorom s[ „antické ståpy“ namaľované. V danom čase chodili fotografi po dedinách a núkali svoje služby. Často si pritom vytvárali pozadie pomaľovanými plátnami, ktoré vešali na steny humien či iných budov.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
