Seňa: Hlavná ulica
@ :: Historické foto ::
May 20 2006, 14:20 (UTC+0) | English version / Anglická verzia
Seňa: Séria týchto fotografií pochádza z prvej polovice 20. storočia a zachytávajú centrum obce.
Prvá fotografia pochádza spred roku 1917. Všimnite si, aká je to široká, na dedinské pomery až atypicky veľká cesta. Nie sa čo čudovať, vždy išlo i ide o hlavný ťah z Košíc na Budapešť. Aj v časoch Rakúsko-Uhorska, keď bol tento záber vyhotovený.
Za pozornosť stoja aj strechy. Zatiaľ čo mnoho chudobných dedín malo v tom čase slamené strechy, tu prevláda „škarupa“, čiže škridla. Všetko to však boli váľkové, čiže hlinené domy. Kameň sa dával iba do základov.
Druhá fotografia je vlastne zväčšený výrez tej prvej. Ide o zriedkavý pohľad na dedinské obyvateľstvo. Fotografovanie bola na vidieku naozaj výnimočná udalosť, aj preto sa väčšina fotiek z tých čias zachovala iba z mestského prostredia.
Tretia fotografia je pohľad na priestor súčasného obchodného centra. Jej datovanie je obtiažnejšie, resp. nedá sa určiť presne na rok. Ide o rozhranie niekde medzi 1925 až 1938. Vidno na nej veže oboch kostolov. Napravo je veža kalvínskeho kostola, pôvodom z druhej tretiny 13. storočia. Naľavo od nej je veža katolíckeho kostola, pôvodom z roku 1864.
Pri zväčšení fotografie si môžete všimnúť nápisy na domoch. Okrem hostinca tam bola aj predajňa obuvi značky Baťa. To, že mala dedina vlastnú predajňu obuvi (i keď v tom čase chodili chudobnejší ľudia bosí), svedčí o nadštandardnom rozvoji obce.
Štvrtá fotografia, na ktorej tiež vidieť veže oboch kostolov, pochádza spred roku 1925. I keď je z domov na nej zachytený len niekdajší hostinec, vráťme sa na chvíľu k skôr spomínaným váľkom. Boli to vlastne nepálené tehly, ktoré sa robili z ílu. Ten sa ťažil v lokalite zvanej Hliník. Nachádza sa, ak dnes idete od Košíc, na začiatku dediny pri dlhom pletenom plote, kde je záhradkárska oblasť. Íl ťažili najmä miestni cigáni, ale aj ľudia stavajúci domy. Váľky sa vyrábali tak, že sa íl premiešal so slamou. Slama mala zabezpečiť, aby sa váľky nerozpadali, ale držali pohromade. Najskôr sa vyrábali systémom, že sa íl uváľkal ako štrúdľa a nechal sušiť. Neskôr sa robili tak, že si staviteľ urobil drevenú formu, do ktorej íl poriadne napchal a potom váľok vyklopil na sušenie. Tým si zabezpečil, že každý váľok mal rovnakú veľkosť. Samozrejme, dalo sa to robiť len za pekného počasia. V Seni, ale vlastne skoro v celom Above nájdete aj dnes dosť váľkových domov, z ktorých niektoré majú aj vyše sto rokov.
Piata fotografia je zväčšeným výrezom štvrtej fotografie. Prináša nám pohľad na miestne obyvateľstvo v časoch, kedy už Seňa nemala mestský charakter, ale z pohľadu na ostatné dediny bola výnimočná nielen svojou veľkosťou, ale i rozvinutosťou. V neskoršej terminológii by sme to mohli nazvať stredisková obec.
-sl-
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.
|
|
