Budkovce: Niekdajšia železničná stanica
@ :: Historické foto ::
Nov 14 2012, 11:36 (UTC+0) |
| Budkovce, okres Michalovce: Táto fotografia vznikla v dvadsiatych rokoch 20. storočia a vidíme na nej dnes už nejestvujúcu budovu železničnej stanice v Budkovciach, ktorú zničili počas vojny nemecké vojská. Po vzniku I. ČSR medzi prvé investície v železničnej doprave patrila stavba trate Bánovce nad Ondavou – Vojany – Užhorod. Zámerom tejto trasy bolo prepojenie železníc Podkarpatskej Rusy so slovenskými. V danom čase patrila Podkarpatská Rus, neskôr nazývaná ako Zakarpatská Ukrajina, k územiu ČSR. Autorom projektu bola Expozitúra pre štúdie a trasovanie železníc v Bratislave, ktorá trať naprojektovala už v roku 1919, len pár mesiacov po vzniku Československa. Po terénnom vymeraní začala stavba v januári 1920 a v októbri 1921 bola slávnostne uvedená do prevádzky. Budkovce sa tak dostali na mapu železníc a trasa sa prevádzkuje dodnes. Zaujímavé bolo strategické postavenie tejto trate v čase II. svetovej vojny. Od augusta 1944 patrila celá oblasť do operačného vojenského pásma a v októbri toho istého roku sa do Budkoviec nasťahovali najskôr nemecké a po nich aj maďarské vojská. Železnica bola prísne strážená ako hlavná cesta pre zásobovanie okupačných vojsk. I keď na okolí pôsobili partizánske skupiny a v podstatnej miere ich úroky smerovali na železničné trate, v tomto úseku Nemci železnicu ubránili. Stále intenzívnejšie nálety ruských lietadiel a postup Červenej armády boli nezadržateľné. Nemecké vojská zvážili, že ak by malo dôjsť k stretu frontových línií v tejto rovinatej oblasti, zaznamenali by veľké straty a územie neudržali. Preto 25. novembra 1944 z Budkoviec i okolitých obcí odišli. Vyhodili však do vzduchu všetky mosty, tiež železničnú trať a budkovskú železničnú stanicu, čím táto budova zanikla. Červená armáda oslobodila Budkovce bez výraznejších bojov hneď na druhý deň. Následne sa začalo s opravou a spojazdnením železnice. Informačné zdroje: Budkovce historické a súčasné (autorský kolektív, vydané 2010) Almanach Zemplína (autorský kolektív, vydané 1958) Slavomír Szabó *** Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|