Turňa nad Bodvou: Obyvatelia a ich práca
@ :: Historické foto ::
Jan 29 2013, 17:37 (UTC+0) | 
|
Turňa nad Bodvou, okres Košice-okolie: Táto fotografia vznikla začiatkom 20. storočia a vidíme na nej Moldavskú ulicu v Turni nad Bodvou s obyvateľmi pred obchodom. Fotografia bola vydaná ako pohľadnica.
Postavenie obyvateľov Turne bolo v minulosti meštianske, v súčasnosti je to obec. Vznik prvotnej osady a jej rast sú úzko spojené s Turnianskym hradom, ktorý bol centrum turnianskeho panstva, neskôr komitátu a nakoniec župy. Turňa sa teda začala rozvíjať ako obec poskytujúca hradu určitý servis a s tým súvisela aj práca, ktorou sa miestni obyvatelia živili. V prvom rade to bolo poľnohospodárstvo včítane chovu dobytka, ale tiež vinárstvo. Veľké zastúpenie však mali aj remeslá. Staré lexikóny uvádzajú, že pomerne veľká časť miestnych obyvateľov známi košikári.
Od vzniku žúp mala Turňa postavenie župného mesta, i keď možno reálny charakter dediny a bola tiež bez obranných múrov. Samotné vedenie župy sídlilo na hrade. V listine kráľa Žigmunda Luxemburského z roku 1409 sa už však uvádza Turňa ako mesto. V tom isto roku sa tu dokonca už vyberalo aj mýto. Výrazný posun nastal potom, ako cisársky generál Schultz v roku 1685 dobyl hrad, v ktorom nachádzali pomoc i priamo sídlili kuruci a nechal zbúrať jeho opevnenie. Majitelia si postavili kaštieľ priamo v Turni a mesto sa rozvíjalo v priamom spojení s vedením župy. Pôsobili tu aj vysokí úradníci, vojenskí velitelia a sústreďovali sa tu podnikatelia s rôznymi komoditami.
Po morovej rane tu však v roku 1720 tu však žilo len sedem domácností a ako jediné výrobné zariadenia sa v súpise uvádza mlyn. Mesto sa však z toho spamätalo a v roku 1172 malo už 37 gazdovský sesií. V roku 1828 tu stálo 227 domov, v ktorých žilo 1831 obyvateľov. Začiatkom 19. storočia sa Turňa stala známa aj svojimi tlačiarňami. V rokoch 1900 až 1909 to bola tlačiareň J. Künstlera, ktorým neskorší majiteľ sa stal A. Friedmann. Druhá tlačiareň vznikla v roku 1901 a patrila J. Rosenblübthovi. Jej poslednou majiteľkou v rokoch 1938 až 1950 bola p. Glanzová. Tlačiareň potom znárodnili, zatvorili a viac nebola v prevádzke, takže zanikla.
Medzi charakteristické zamestnania obyvateľov okrem pestovania obilia a viniča, prípadne chovu zvierat, patrila veľkovýroba bryndze, výroba sódy v sódovkárni, obrábanie koží, ťažba vápenca a výroba vápna ako aj výroba dreveného uhlia.
Slavomír Szabó
Použitá literatúra: Branislav Varsik – Osídlenie Košickej kotliny II.
Vlastivedný slovník obcí n Slovensku
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
